Už takmer dva mesiace leží na stole predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) stanovisko ústavného právneho výboru ku kontroverznému paragrafu 363.
Ústavný súd (ÚS) SR si stanovisko parlamentu vyžiadal pre podanie skupiny poslancov, ktorí tvrdia, že generálny prokurátor zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Súd preto možno rozhodne bez stanoviska parlamentu. Viacerí poslanci Kollárov postup preto kritizujú.
Téme sa v Rádiožurnále venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý:
Ešte koncom januára odsúhlasili poslanci ústavnoprávneho výboru uznesenie, ktorým tvrdia, že súčasné znenie paragrafu 363 trestného poriadku je v rozpore s ústavou. Na ÚS mal stanovisko zaslať Kollár. Ten však hovorí, že sa k tomu ešte nedostal. „Rád sa na to pozriem, a potom vám dám odpoveď. Nemeškám, nemám lehotu,“ tvrdí Kollár.
Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák z hnutia OĽANO hovorí, že doteraz sa podobná situácia nestala. Podľa neho predseda parlamentu doteraz vždy rešpektoval rozhodnutia výborov.
„Je pochopiteľné prečo, lebo je to ten známy paragraf 363 Trestného poriadku. Práve Sme rodina má ochranársky prístup k tomuto paragrafu. Veľmi ma mrzí, že pán predseda parlamentu nedržal dobrú prax, ktorú mal doteraz,“ hovorí Vetrák.
Prešetrenie paragrafu 363
Pripomína, že stanovisko výboru má pre súdom len odporúčací charakter. Aktuálne rozhoduje Ústavný súd o dvoch podaniach. Jedno podala skupina poslancov ešte koncom roka 2021. Druhé začiatkom tohto roka prezidentka Zuzana Čaputová.
Ústavný súd o nich rozhoduje naraz. Medzi poslancami, ktorí žiadajú kompetencie generálneho prokurátora prešetriť je aj Alojz Baránik z SaS. Postup Borisa Kollára kritizuje.
„Podľa zákona má každý povinnosť reagovať na výzvu Ústavného súdu. Ak sa tak nestalo v prípade predsedu NR SR, tak to veľa hovorí o tom, v akom právnom poriadku tu žijeme,“ uviedol Baránik.
Podľa neho má Ústavný súd rozhodnúť aj bez stanoviska parlamentu. Podľa písomného stanoviska súdu sa o tom práve rozhoduje. „V danej veci prebiehajú nevyhnutné procesné úkony, ktorých súčasťou je aj rozhodnutie o tom, či Ústavný súd vo veci rozhodne aj bez stanoviska Národnej rady SR,“ píše sa v stanovisku súdu.
Kedy by súd mohol rozhodnúť, zatiaľ nie je jasné. Generálna prokuratúra použila paragraf 363 na zastavenie obvinenia pri viacerých mediálne známych kauzách. Šéf prokuratúry Maroš Žilinka obvinenia z narúšania nezávislosti súdnej moci odmieta.
Tvrdí, že len využíva svoje zákonné kompetencie – čo podľa neho dokazuje aj to, že paragraf 363 nevyužíva nadmieru oproti svojim predchodcom.
