Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Počet obetí zemetrasenia v Turecku presiahol 45 000

Aj so Sýriou ich je 51 000.

Počet obetí zemetrasenia v Turecku presiahol 45 000
Trosky zničených budov po ničivom zemetrasení v meste Samandag na juhu Turecka 22. februára 2023. Foto: TASR/AP

Počet obetí februárového ničivého zemetrasenia v Turecku vzrástol na 45 089, čo je asi o 700 viac, ako sa doteraz uvádzalo. Informovala o tom v stredu (1. 3.) agentúra Reuters s odvolaním sa na turecký úrad pre riešenie následkov katastrof AFAD. Celková bilancia v Turecku a Sýrii tak predstavuje zhruba 51 000 mŕtvych.

Provincie na juhu Turecka a oblasť na severe Sýrie zasiahli 6. februára dva zničujúce otrasy o sile 7,7 a 7,6 stupňa. V Turecku pri nich utrpelo zranenia viac ako 108 000 osôb a státisíce ľudí boli nútené opustiť domovy. Mnohí z nich stále bývajú v stanoch či v provizórnych prístreškoch.

Prezident Recep Tayyip Erdogan sľúbil začať s obnovou tento mesiac a dokončiť ju v priebehu jedného roka. To mnohí odborníci označili za nerealistické. Mnohí sa navyše obávajú, že rýchla výstavba bude na úkor dodržania stavebných predpisov. Ich porušovanie v minulosti pritom z prispelo k zrúteniu veľkej časti domov pri februárovom zemetrasení.

Voľby sa uskutočnia 14. mája

Erdogan v stredu v parlamente v Ankare pred členmi svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhlásil, že prezidentské a parlamentné voľby sa uskutočnia 14. mája, teda v termíne, ktorý oznámil pred zemetrasením.

V posledných týždňoch sa však špekulovalo o tom, že pre následky zemetrasenia budú voľby neskôr. Podľa zákona sa musí hlasovanie uskutočniť do júna.

Nadchádzajúce voľby sú považované za doteraz najväčšiu výzvu pre Erdogana, ktorý vládne krajine dvadsať rokov, najprv ako premiér a od roku 2014 je prezidentom. Turecko sa už niekoľko rokov potýka s vysokou infláciou, rast cien umocnila energetická kríza a ďalšie problémy prinieslo zemetrasenie.

Avšak opozícia sa stále nedokázala zhodnúť na jednom kandidátovi, meno chcela oznámiť 13. februára, kvôli zemetraseniu to ale odložila. Rokovať by o tom mala vo štvrtok.

Najčastejšie spomínanými menami pre spoločného kandidáta opozície sú líder Ľudovej republikánskej strany (CHP) Kemal Kiliçdaroglu či starostovia Istanbulu a Ankary Ekrem Imamoglu a Mansu Yavaş, obaja rovnako zo strany CHP.

Imamoglu bol ale v novembri neprávoplatne odsúdený na dva roky a sedem mesiacov väzenia za urážku volebnej komisie v roku 2019, čo ho môže z boja o hlavu štátu vyradiť.

Turecký prezident v stredu tiež v parlamente opätovne odmietol kritiku opozície, že vláda reagovala na zemetrasenie pomaly a nedostatočne.

„Niekoľko málo hodín po zemetrasení naši ministri kontaktovali postihnuté mestá a začali koordinovať prácu,“ povedal dnes Erdogan podľa agentúry AFP.

Pritom niekoľko dní po zemetrasení Erdogan pripustil, že záchranné operácie a pomoc neboli také rýchle, ako by chcel. V stredu pred poslancami svojej strany povedal, že to bolo aj v dôsledku zlých poveternostných podmienok.

Aj tento pondelok (27. 2.) Erdogan povedal, že vládna pomoc v prvých dňoch nebola taká účinná, ako by si želal.

Podľa úradu AFAD sa pri februárovom zemetrasení v Turecku zrútilo alebo vážne poškodilo viac ako 160 000 budov s 520 000 bytmi. Z postihnutého regiónu, ktorý bol zasiahnutý viac ako 11 000 následnými otrasmi, utiekli asi dva milióny ľudí.

AFAD uviedol, že vystaval vyše 350 000 stanov v 332 lokalitách. Na 162 miestach postavili kontajnerové domy.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet