Kybernetická vojna Ruska proti Ukrajine z veľkej časti zlyhala a Moskva sa vo svojich kyberútokoch stále väčšmi zameriava na európskych spojencov Kyjeva. Vyplýva to z poznatkov amerických a francúzskych analytikov. Informovala o tom v stredu (29. 3.) agentúra AFP.
Francúzska spoločnosť Thales v stredu zverejnenej správe uviedla, že Rusko so svojím arzenálom prostriedkov kybernetického boja útočí napríklad na Poľsko či na škandinávske a pobaltské krajiny. A to s cieľom rozsievať rozkol a šíriť svoju propagandu.
Microsoft v hodnotení hrozieb začiatkom tohto mesiaca uviedol, že ruskí aktéri spustili v prvých šiestich týždňoch tohto roka útoky v najmenej 17 európskych krajinách. Ruský útok na Ukrajinu sa začal vlani 24. februára. Moskve sa však nepodarilo dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo na bojisku nad svojim oveľa menším susedom, konštatuje AFP.
Podľa spoločností Thales a Microsoft bola ruská invázia sprevádzaná rozsiahlymi kyberútokmi na Ukrajinu, ktoré sa však podarilo odraziť. „Kybernetická vojna nezasadila (Ukrajincom) taký úder, ktorý by dokázal zmeniť priebeh udalostí,“ povedal expert Thalesu pre otázky kyberobrany Ivan Fontarensky.
Od konca minulého roka preto Rusko začalo zameriavať svoju pozornosť na počítačové systémy iných krajín, ktoré patria medzi spojencov Ukrajiny.
„V treťom štvrťroku 2022 bola Európa zatiahnutá do vysoko intenzívnej hybridnej kybervojny,“ povedal Pierre-Yves Jolivet, viceprezident spoločnosti Thales.
Masívna vlna DDoS útokov
Viaceré európske krajiny podľa neho zasiahla masívna vlna tzv. DDoS útokov, v rámci ktorých sú jednotlivé servery zaplavované takým veľkým množstvom požiadaviek, že ich to vyradí z činnosti.
Takéto útoky väčšinou podnikajú skupiny „hacktivistov“ lojálnych Kremľu, a nie oficiálne ruské subjekty. Ich cieľom je skôr vyvolať chaos než zničiť infraštruktúru.
Podľa zistení expertov Thalesu sú takýmito útokmi najviac zasiahnuté napríklad Poľsko, Lotyšsko či Švédsko.
Microsoft vo svojom hodnotení uviedol, že tohtoročné počítačové útoky na jednotlivé európske krajiny sa zameriavali najmä na vládne ciele. Ich cieľom bola špionáž. Takéto útoky majú pritom aj globálny dosah. Až 21 kyberútokov, ktoré podnikli od začiatku vojny na Ukrajine, napríklad zasiahlo Spojené štáty.
Zatiaľ čo kyberútoky mimo Ukrajiny zväčša nespôsobili väčšie škody, Rusko by v budúcnosti mohlo v tejto sfére nasadiť aj ničivejšie kybernetické nástroje, upozornil Microsoft.
„V prípade, ak Rusko utrpí ďalšie neúspechy na fronte, ruskí aktéri sa môžu pokúsiť rozšíriť svoje snahy zamerané proti vojenským a humanitárnym dodávateľským reťazcom, a to podnikaním deštruktívnejších (kybernetických) atakov aj mimo Ukrajiny a Poľska,“ varovala spoločnosť Microsoft.
Útoky zasiahli aj Slovensko
Ruská hekerská skupina Anonymous RU v utorok (28. 3.) na sociálnej sieti Telegram oznámila, že zaútočila na slovenské ciele. Upozornil na to web vosveteit.zoznam.sk, ktorý zverejnil aj varovanie.
„Vydávame varovanie Slovenskej republike za podporu banderovských úradov na Ukrajine a presun MIG-29!“, napísali ruskí Anonymous. Podľa všetkého malo ísť o útok typu DDoS, po ktorom sa stránka preťaží a znefunkční.
Na zozname, ktorý sa objavil na Telegrame, sa nachádza Národná banka Slovenska (NBS), Národná rada (NR) SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Eximbanka či J&T BANKA.
