Slovensko prichádza pri ťažbe zlata o milióny eur, tvrdí strana Sloboda a Solidarita. Banská spoločnosť údajne roky odvádza menší poplatok za ťažbu, ako by mala. Súčasné vedenie ministerstva hospodárstva podľa SaS nekoná, aj keď o probléme vie.
Poverený šéf rezortu Karel Hirman, naopak, tvrdí, že SaS usvedčila svojimi tvrdeniami z nečinnosti samu seba, keďže rezort hospodárstva viedla a problém nenapravila.
Každý, kto na Slovensku ťaží nerasty, musí platiť štátu. V prípade zlata ide o päť percent z hodnoty vyťaženého množstva. SaS tvrdí, že banská spoločnosť roky tento poplatok obchádza tým, že zlato schováva pod ťažbu takzvaných polymetalických kovov. Za tie je sadzba nižšia.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Klára Grausová:
„Na základe kontroly, ktorú vykonal banský úrad už pod novým vedením. Pod vedením nominanta SaS bol iba za posledných päť rokov vyrúbený nedoplatok vo výške 1,7 milióna eur. Potom došlo k zmenám vo vláde a nový minister hospodárstva Karel Hirman sa tvári, že jeho sa to netýka a mlčí,“ uviedol exminister hospodárstva a predseda strany SaS Richard Sulík.
Strana SaS tvrdí, že Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) konštatoval to isté. V súvislosti s nečinnosťou úradov podáva strana trestné oznámenie. Tvrdí, že štát prichádza o milióny eur. Hirman bývalému ministrovi hospodárstva odkazuje, že usvedčuje z nečinnosti samého seba.
„Boli konštatované pochybenia v správe NKÚ, ktorá bola vypracovaná na konci roku 2020 a začiatkom roku 2021. Pán Sulík a pán Galek boli vo vedení tohto ministerstva do polovičky septembra roku 2022. Čo robili rok a pol?“ pýta sa Hirman.
Banský zákon a nariadenie si odporujú
Problém, ktorý bolo treba odstrániť ako prvý, vidí v legislatíve. Banský zákon a nariadenie vlády si pri poplatkoch za ťažbu odporujú. Na základe toho po vyrubení nedoplatku zažalovala ťažobná firma štát.
„Informácie z tlačovej besedy považujeme za účelovo skreslené až nepravdivé. Vzhľadom na aktuálne prebiehajúci súdny spor sa nebudeme k danej veci vyjadrovať,“ uviedol Ivan Bača, riaditeľ a konateľ Slovenskej banskej, spol. s r. o.
„Ak nie je jasná legislatíva, tak automaticky je podnikateľský subjekt chránený. Najprv musíme urobiť to, čo mali urobiť predchodcovia, to znamená legislatívnu prácu. To sme už prakticky sfinišovali a pôjde to na vládu,“ skonštatoval Hirman. Novú banskú legislatívu chce stihnúť presadiť ešte do predčasných volieb.
