V Košiciach si v nedeľu (30. 4.) pripomenuli 73. výročie násilnej likvidácie gréckokatolíckej cirkvi. Na bohoslužbe v chráme sa pomodlili za kňazov, ktorých v 50. rokoch komunisti vyhnali spolu s rodinami do Česka.
Po štátnom prevrate v Československu zaradila komunistická štátna moc medzi svojich najväčších nepriateľov aj cirkvi, ktoré mali proti komunizmu odmietavý postoj. Gréckokatolícku cirkev sa rozhodli úplne zlikvidovať. V rámci akcie s krycím názvom Akcia P sa začal nátlak na veriacich a kňazov, aby prijali pravoslávie.
Výročiu likvidácie kňazov sa v Správach RTVS o 16.00 h venovala redaktorka Nikoleta Ferková:
„Väčšina kňazov odmietla prestup do pravoslávnej cirkvi. Z týchto kňazov viac ako 100 následne v roku 1951 vyviezli do českého pohraničia. Išlo teda o kňazov, ich rodiny, manželky a deti,“ priblížil hovorca košickej eparchie Martin Mráz.
Vyhnaní do zahraničia museli pracovať ako robotníci v lesoch, na stavbách alebo ako pastieri. Návrat na východné Slovensko im úradne zakázali. Pamätný list si na 73. výročie tejto násilnej likvidácie prebrali vnuci či synovia dnes už zosnulých kňazov.
Vykonštruované procesy
„Môjho dedka zavreli do väzenia. Keď ho po piatich rokoch pustili, tak schudol polovicu svojej váhy. Súdne procesy boli vykonštruované. Iba jeden príslušník z rodiny mohol prísť na súdny proces,“ spresnil Juraj Čisárik, vnuk vyhnaného kňaza.
Strýko mu rozprával, že keď mal 18 rokov a bol na súde v Bratislave, tak ho jeho otec ani nespoznal. Nadopovali ho injekciami a priznal všetko, čo komunisti chceli, dodal Čisárik.
„Pripomínanie si historických udalostí nemá zmysel len historicky, ale súčasne je aj obnovením spomienky a motivácie, ktoré viedli našich otcov, predkov k tomu, aby ostali verní svojmu svedomiu, svojmu presvedčeniu. Pretože v podstate ide o odkaz, ktorý je potrebný rovnako aj dnes,“ vysvetlil gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ.
Gréckokatolícku cirkev obnovili v 60. rokoch najmä vďaka početným petíciám veriacich, ktoré adresovali najvyšším straníckym a štátnym funkcionárom.
