Bývalý americký prezident Bill Clinton uviedol, že cíti podiel na osude Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí ruskej agresii. Ľutuje totiž, že v roku 1994 ako prezident USA presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní. Informuje o tom britský denník The Independent.
Clinton je presvedčený, že by ruské vojská na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022 nevpadli, ak by mal Kyjev stále k dispozícii jadrové zbrane.
„Cítim osobný podiel, pretože som ich (Ukrajinu) presvedčil súhlasiť s tým, že sa vzdajú svojich jadrových zbraní,“ uviedol exprezident pre írsku televíziu RTE v rozhovore, ktorý bol zverejnený v utorok (4. 4.).
Clinton bol americkým prezidentom v rokoch 1993 až 2001. V roku 1994 rokoval s vtedajšími lídrami Ruska a Ukrajiny – Borisom Jeľcinom a Leonidom Kravčukom – o odstránení jadrového arzenálu z ukrajinského územia po rozpade Sovietskeho zväzu.
Kyjev 5. decembra 1994 podpisom Budapeštianskeho memoranda súhlasil so vzdaním sa jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky. Tie zahŕňali záväzok, že bude rešpektovaná suverenita a existujúce hranice Ukrajiny.
Clinton povedal, že bezpečnostné záruky vyplývajúce z Budapeštianskeho memoranda v súčasnosti považuje za krátkozraké, keďže ich Rusko porušilo v roku 201. Vtedy anektovalo Krymský polostrov, i pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
„Vedel som, že prezident (Vladimir) Putin nepodporil dohodu prezidenta Jeľcina, aby nikdy nezasahoval do územných hraníc Ukrajiny. Dohodu, ktorú uzavrel, pretože chcel, aby sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní,“ povedal.
„(Ukrajinci) sa ich báli vzdať, pretože sa domnievali, že je to jediná vec, ktorá ich chráni pred expanzívnym Ruskom,“ dodal.
