Sprísniť kontrolu majetkových pomerov politikov. S takouto iniciatívou prichádza na poslednú chvíľu hnutie OĽANO. Povinnosť informovať o platoch, bytoch či autách však nemajú len parlamentní poslanci a ministri. Týka sa aj starostov, županov, sudcov či viacerých štátnych úradníkov.
Dosluhujúca koalícia sa pritom zaviazala, že vytvorí samostatný úrad, ktorý by majetky verejných funkcionárov kontroloval. Doteraz sa tak nestalo a podľa viacerých nemá ani súčasný návrh väčšiu nádej na úspech.
Téme sa v Rádiožurnále venoval redaktor Matej Baránek:
O rozsahu zverejňovania svojich majetkových pomerov debatujú politici už roky. V súčasnosti je prax taká, že každoročne podávajú príslušnému parlamentnému výboru informáciu o plate, svojich nehnuteľnostiach, umeleckých dielach či autách. Viacerí poslanci upozorňujú, že pravidlá majetkových priznaní sú vágne.
OĽANO chce preto na poslednú chvíľu, päť mesiacov pred voľbami, presadiť zmeny.
„Ak máte napríklad nejakú vilu na pobreží, ktorú si prenajímate, tak dnes ste v majetkovom priznaní uvádzali takúto vilu len vtedy, keď ste za to niekomu zaplatili nad určitú sumu. Okolo 20 000 eur, čo väčšinou boli veci, ktoré boli na dobré slovo v podstate zadarmo, čiže v tých majetkových priznaniach sa to vôbec nevyskytovalo,“ ozrejmil šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO).
Po novom by sa v majetkových priznaniach politikov, podľa neho, musela objaviť každá nehnuteľnosť s určitou hodnotou. Poslanec za SaS Tomáš Lehotský však upozorňuje aj na ďalší problém. Majetkové priznania politikov sú veľmi všeobecné a nedá sa z nich vyčítať, koľko za rok kto zbohatol.
„Keď mám nejaké peniaze na bankovom účte, tak tam uvediem finančné prostriedky, ale že v akej výške sú, to sa nedozvieme. To znamená, nedá sa z toho majetkového priznania úplne odčítať, ako veľmi som zbohatol alebo schudobnel za dva roky,“ ozrejmil.
Nemusia konkretizovať ani názvy firiem
Poslanci nemusia dokonca konkretizovať ani názvy firiem, v ktorých majú akcie a podiely.
„Keď budem mať napísané napríklad len akcie v obchodnej spoločnosti, tak ja z toho v podstate neviem určite ani len o akú obchodnú spoločnosť ide a ani aký je ten podiel,“ upozornil právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík.
V programovom vyhlásení dosluhujúcej vládnej koalície sa pritom píše, že strany chcú po vzore Francúzska vytvoriť nový úrad, ktorý by mal detailnejšie kontrolovať majetkové priznania.
„Príslušný parlamentný výbor podľa poslanca Tomáša Lehotského nemá na to dostatočné kapacity. „Príde nejaké podanie, pán starosta chodí na BMW X5, pričom si ho nemôže dovoliť zo svojho majetku. Výbor má nejakým spôsobom zisťovať, že či to naozaj tak je,“ spresnil.
Právnik Ivančík je naopak presvedčený, že veci by skôr prospelo, ak by sa prepojili existujúce registre od obchodného až po kataster, ako vytvárať nový úrad.
„Pokiaľ bude mať osoba vyplniť majetkový formulár a bude sa tam baviť o pozemkoch, tak nechápem, prečo by tú kontrolu nemohol vykonávať automatizovaný systém cez kataster. Sme v 21. storočí,“ povedal.
S novým úradom na kontrolu majetkových priznaní nepočíta ani najnovší návrh hnutia OĽANO. Parlament bude o týchto opatreniach rokovať na májovej schôdzi.
