Nekonečné červené pláne, rozľahlé vulkány, pozostatky dávnych riek a jazier i krátery po dopade meteoritov si možno do detailu pozrieť na novej globálnej mape Marsu, ktorú vytvorili odborníci zo Spojených arabských emirátov (SAE).
Mapa sa skladá z viac ako 3 000 snímok, ktoré obstarali prístroje sondy Amal (Nádej), píše list The New York Times. „Sú to všetko prirodzené farby Marsu,“ uvádza k mape vedecký výskumník Dimitra Atri z New York University v Abú Zabí.
Snímky poslala späť na Zem sonda Amal, ktorá odštartovala z japonského kozmodrómu v roku 2020 a posledné dva roky obieha okolo červenej planéty. Jej hlavnou prácou je študovať atmosféru Marsu. Okrem ďalších prístrojov ju však vybavili aj kamerou.
Kvalita prvých snímok, ktoré Amal poslala, Atriho „absolútne ohromila“. „Takto som Mars ešte nevidel,“ povedal vedec k snímke, na ktorej bola podľa neho celá polovica planéty.
Mapy Marsu nie sú ničím novým. Americký podnikateľ Percival Lowell už v 90. rokoch 19. storočia pri pozorovaní červenej planéty zo svojho observatória v meste Flagstaff v Arizone načrtol mapy toho, čo považoval za umelé kanály vybudované marťanskou civilizáciou.
Lowell v tom čase tiež pozoroval lúčovité štruktúry na Venuši. Neskôr sa však ukázalo, že pravdepodobne len omylom pozoroval odraz zadnej časti vlastného oka.
Nejde o prvé obrázky Marsu
V ére vesmírneho objavovania okolo Marsu preletela séria sond, z ktorých niektoré planétu pozorovali aj z jej obežnej dráhy. Orbitálne americké sondy ako Mars Global Surveyor alebo Mars Reconnaissance Orbiter sa však väčšinou sústredili skôr na detaily povrchu vrátane piesočných dún, roklín a balvanov.
„Sú to úžasné, veľkolepé snímky. Ale nevidíte celú planétu naraz,“ uviedol Atri, podľa ktorého pri takýchto preletoch panovali rôznorodé svetelné podmienky, znemožňujúce podať ucelený obraz planéty. Sondy však priniesli topografickú mapu, ktorá vznikla z dát laserového výškomeru.
Globálnu mapu Marsu vytvoril tiež Hubblov vesmírny ďalekohľad zo zemskej orbity. Červená planéta je však aj vo svojej najbližšej vzdialenosti od nás 34 miliónov kilometrov, takže snímky z Hubblovho ďalekohľadu nie sú dostatočne ostré.
Sonda Amal sa pohybuje na eliptickej dráhe vo výške zhruba 20-tisíc až 43-tisíc kilometrov od povrchu Marsu. Teda je podstatne vyššie ako sonda Mars Reconnaissance Orbiter, ale oveľa bližšie ako Hubble.
Celý proces vytvárania mapy trval niekoľko mesiacov, keď vedci z jednotlivých snímok utvárali ucelenú a jednoliatu mapu. Atri spolu s kolegami teraz pracuje na odbornom článku, v ktorom opíšu svoje metódy.
Tie by potom išli použiť na vytváranie máp pri ďalších vesmírnych telesách, napríklad z dát z európskej sondy Juice. Tá minulý týždeň vyrazila k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom, kam doletí v nasledujúcej dekáde.
„Tie ľadové mesiace sú také krásne. Takže by sme mali vedieť použiť rovnakú metódu,“ uviedol Atri.
