Šéf ruskej rady pre ľudské práva Valerij Fadejev vyzval na zablokovanie Wikipédie v Rusku. Podľa neho je v článkoch internetovej encyklopédie veľa skreslených informácií, a to najmä v politike a histórii.
Vláda už túto myšlienku podporila, no podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by sa najprv musel vytvoriť podobný zdroj, ktorý by Wikipédiu nahradil. Odborníci pripomínajú, že ide o súčasť plánu Ruska postupne likvidovať nezávislé zdroje informácií.
Má 24 miliónov článkov a mesačne 13 miliárd zobrazení. Napriek tomu, že sa tvorcovia Wikipédie snažia o nezávislosť, overovať informácie a správne uvádzať zdroje, obsah populárnej encyklopédie sa nemusí pozdávať každému.
Téme sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka RTVS Kristína Chrenková:
Experti tvrdia, že nie je dostatočne presná, laici jej zase vyčítajú siahodlhé články a jednotlivé vlády nadŕžanie druhej strane. Inak tomu nie je ani pri vojne na Ukrajine, kde obsah kritizuje Moskva aj Kyjev, vysvetlil portálu Nastojaščje vremja výkonný riaditeľ Wikimedia RU Stanislav Kozlovský.
“Je jasné, že články na Wikipédii píšu ľudia s rôznymi pozíciami. Sú však napísané maximálne neutrálne. Pri invázií na Ukrajinu sa spoliehame na zdroje v angličtine, arabčine, čínštine, perzštine, španielčine. Ale nemôžeme použiť ani ruské, ani ukrajinské zdroje, keďže sú v tomto prípade tieto dve krajiny v konflikte. Žiaľ, vždy sú obe strany nespokojné, dodal Kozlovský.
Vojna situáciu zhoršila
Wikipédia je na zozname zakázaných stránok v Rusku už od roku 2012. Väčšie problémy s úradmi však začala mať až po vypuknutí invázie na Ukrajinu. Pred rokom dostala po prvý raz pokutu päť miliónov rubľov (42 662 eur) za to, že neodstránila niekoľko článkov súvisiacich s vojnou.
Odvtedy ju cenzúrny úrad Roskomnadzor upozornil, aby odstránila 100 odkazov súvisiacich s agresiou na Ukrajine.
Wikipédia zatiaľ odoláva, povedal portálu Nastojašče vremja Kozlovský. No podľa neho sú každý deň pripravení, že jej ruskú verziu úrady v krajine zablokujú.
Takáto cenzúra sa však netýka len populárnej encyklopédie, ale aj všetkých opozičných médií a organizácií pôsobiacich v Rusku. Väčšina preto z krajiny radšej odišla, iné musia pred každým svojím príspevkom upozorniť, že dielo vytvoril “zahraničný agent”.
Cenzúrne zákony sa ešte sprísnili odkedy Rusko rozpútalo na Ukrajine konflikt. Za použitie slova vojna hrozí 15 rokov za mrežami.
