Slovenské obilie a múka sú nepredajné. A po najbližšej žatve hrozí úplný kolaps poľnohospodárskej prvovýroby. Komplikácie sa začali, keď Európska únia v snahe pomôcť ukrajinským farmárom, zrušila clo na obilniny a ďalšie poľnohospodárske komodity, ktoré mali skončiť v tretích krajinách.
Otvorený trh s ukrajinskými obilninami využili aj naši spracovatelia. Nízke ceny ukrajinskej pšenice sú pre nich natoľko zaujímavé, že viac nemajú záujem o drahú slovenskú produkciu. Tunajší poľnohospodári už svoju pšenicu nedokážu predať. Ani v zahraničí, ani na Slovensku.
„Nestalo sa to raz, že slovenskí pestovatelia prišli po bránu mlynu a otočili ich naspäť. Odmietli ich s domácou produkciou, a to práve pre bezkonkurenčne nižšej cene obilia z Ukrajiny,“ priblížila tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín Vladimíra Debnárová.
Téme sa v Správach RTVS o 19.00 h venovala redaktorka Monika Maťová:
To, že slovenské mlyny nakupujú ukrajinskú pšenicu, potvrdil aj šéf štátnych potravinových kontrolórov. „Boli to hlavne mlyny, potom ďalšia oblasť, tzv. sklady, ktoré sú schválené,“ vysvetlil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš.
Slovenskí mlynári aj napriek tomu odmietajú, že by kupovali ukrajinskú pšenicu. A sťažujú sa na lacnú múku, ktorá sa z ukrajinskej pšenice melie v Poľsku a odtiaľ sa dostáva na Slovensko.
Zatiaľ čo slovenskí mlynári namelú tonu múky za 500 eur, tona múky z ukrajinskej pšenice stojí 400 eur. Slovenská múka tej ukrajinskej nedokáže konkurovať.
Kontroly sú zbytočné
Pestovatelia a mlynári hovoria, že kontroly colníkov na ukrajinsko-slovenskej hranici sú zbytočné. „Nikto neodsleduje múku, pretože už je kvázi poľská,“ skonštatoval predseda Slovenskej spoločnosti Peter Močko.
„Dovozy sem k nám prichádzajú aj cez Poľsko. A to už sa vedie ako európska pšenica. Akonáhle to ide z členského štátu, tak už je to európske obilie. Takže prehľad, koľko obilia sa doviezlo z Ukrajiny, je veľmi ťažké získať. My máme informácie o desiatkach tisíc až 100-tisíc ton, ktoré sa na Slovensko doviezli,“ uviedla Debnárová.
Dodala, že na slovensko-poľskom pohraničí vznikajú nové sklady určené na ukrajinské obilie. Na internete pribúdajú pracovné ponuky na obchodníkov s ukrajinskými poľnohospodárskymi komoditami.
Pestovatelia pšenice, mlynári, pekári a ďalší zainteresovaní žiadajú ministra pôdohospodárstva aby urýchlene podnikol kroky na záchranu sektora. Možno sa im to podarí na spoločnom stretnutí už budúci týždeň.
Štáty o pomoc požiadali eurokomisiu
Lacné obilie z Ukrajiny spôsobuje problémy aj ďalším krajinám v jej susedstve vrátane Poľska či Rumunska. Členské štáty preto požiadali o pomoc Európsku komisiu. Brusel odkázal, že farmárov vo východnej Európe podporí.
Európska komisia o probléme vie už dlhšie. Zaviesť na ukrajinské obilie clá a kvóty, ako to pred časom navrhlo päť krajín, vrátane Slovenska, však neplánuje.
„Zavedenie taríf by sme zvažovali v prípade, ak by to ohrozilo európsky trh ako celok a nešlo by len o hrozbu regionálneho rozsahu,“ uviedol hovorca Európskej komisie Balazs Ujvari.
Brusel opakuje, že východoeurópskych farmárov nehodí cez palubu a sľubuje im kompenzácie. „Pripravili sme už súbor návrhov určených na nápravu situácie. Napríklad finančný balík v objeme 56 miliónov eur pre tri krajiny – Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Vidíme však, že sú potrebné ďalšie kroky a preto chystáme ďalší balík,“ dodal Ujvari.
Reakciu eurokomisie a ukrajinskej strany zmapoval redaktor RTVS Martin Hílek:
Krízu, ktorú v susedných krajinách obilie spôsobilo, vníma aj ukrajinská strana. Kyjev sa s Varšavou dohodol, že na niekoľko mesiacov pozastaví vývoz kukurice, pšenice či slnečnice.
„Ukrajinská strana navrhla, že na určitý čas výrazne obmedzí a v súčasnosti dokonca úplne zastaví dovoz svojho obilia do Poľska. Nehovoríme o tranzite. V tejto chvíli sa cez Poľsko povolí len tranzit a ten bude prísne monitorovaný.“
Európska komisia sľubuje, že riešenie pre všetky východoeurópske krajiny predstaví v najbližších dňoch.
