Ešte nikdy nešetrili domácnosti na Slovensku menej ako koncom roka. Miera úspor domácností klesla na najnižšiu úroveň od začiatku meraní v roku 1995. Po pandémii, keď sme si vytvorili finančné vankúše, ich teraz vyčerpáva vysoká inflácia.
Domácnosti si na konci minulého roka neodložili prakticky žiadne peniaze. „Súvisí to, samozrejme, s vysokou infláciou, ktorá posledné mesiace dosahovala aj viac ako 15 percent. Čiže na to, aby si domácnosti dokázali udržať svoju životnú úroveň, tak museli siahnuť na túto mieru úspor,“ vysvetlil analytik Michal Lehuta.
Analytik poukazuje na rozdielne správanie domácností na Slovensku a v Česku. Zatiaľ čo v Čechách domácnosti svoje výdavky znížili, na Slovensku to bolo naopak.
Utrácaniu Slovákov sa v reportáži venoval redaktor RTVS Vladimír Amrich:
„Keď sa pozrieme na spotrebu domácností v štvrtom štvrťroku minulého roka a porovnáme ju so štvrtým štvrťrokom 2019, tak spotreba slovenských domácností bola za tri roky vyššia o približne osem percent,“ povedal analytik Ľubomír Koršňák.
„Keby sme sa pozreli na to isté porovnanie v Čechách, tak spotreba v tom istom období klesla o približne osem percent. Nejak sa neprejavuje, že by slovenské domácnosti nejakým spôsobom chudobneli,“ dodal.
„Z krátkodobého hľadiska to ekonomike pomáha, ale z toho dlhodobého to vytvára určitú zraniteľnosť, keďže domácnosti budú mať oveľa menší finančný vankúš na nejaké budúce problémy,“ spresnil Lehuta.
Základné životné potreby
Jedným z dôvodov prečo domácnosti na Slovensku spotrebu neznížili, môže byť aj vysoký podiel základných životných potrieb na celkových výdavkoch.
„Spolu s Rumunskom je Slovenskou krajinou, kde podiel potravín a nákladov na bývanie je najvyšší v spotrebných výdavkov domácností. To potom istým spôsobom obmedzuje priestor na škrtenie výdavkov,“ priblížil Koršňák.
Dobrou správou je, že domácnosti sa napriek zložitej finančnej situácii nezačali výraznejšie zadlžovať.
