Slovenskí poľnohospodári začali zakladať pásy, ktoré predeľujú veľké polia a monokultúry. Ide o nový prvok, ktorý prispieva k ekologickejšiemu hospodáreniu. Do konca apríla u nás vzniklo asi tritisíc kilometrov biopásov. Niekde však chýbajú úplne.
Dvadsaťpäť biopásov vzniklo aj na pôde v okolí Kolíňan a pri Oponiciach, kde je tiež chránené vtáčie územie. Majú pomôcť vtáctvu, drobnej zveri, opeľovačom aj pri zadržiavaní vlahy.
Biopásom sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
„Je to robota naviac. V Kolíňanoch tých biopásov nie je veľa, tu je ich päť, na tej výmere 1 100 hektárov, to je celkom ešte fajn, dá sa to zvládnuť. Horšie je to v tom chránenom vtáčom území, tam nám to spravilo väčší neporiadok,“ tvrdí predseda Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Ján Dzurjanin.
„Je to skvelá vec. Kilometrové polia, to po odkvitnutí to bola prakticky púšť pre tie včely, nemali tam už žiadne iné kvety. Minimálne to preklenie to obdobie medzi kvitnutím tých hlavných plodín,“ myslí si včelár Marek Urban.
V niektorých regiónoch chýbajú
Hoci biopásy plnia v krajine viacero prospešných funkcií, v niektorých regiónoch naďalej chýbajú. Nevidno ich napríklad v okolí Nových Zámkoch či Galanty. Podľa odhadov sa do ich vytvárania na nížinách zapojilo asi 40 percent podnikov.
„Obava z neznáma, nejasné podmienky od začiatku spustenia diskusií o tom, akým spôsobom sa budú alebo mali by sa biopásy zakladať, predpokladaná komplikovanosť hospodárenia aj v produkčných oblastiach, samozrejme potom aj s dosahom na ekonomiku,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potr. komory Jana Holéciová.
„Ak by sa aj rozsah biopásov ďalej nezvyšoval, už teraz sa pri aktuálnej ploche 3 760 hektárov dá povedať, že 14-násobne presiahla výmeru biopásov, ktoré sa podarilo vytvoriť v predošlom programovom období,“ povedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Andrej Wallner.
„Že podniky sa nezapojili na 100 percent plochy, je podobná situácia ako inde v Európe, takže ten vývoj je naozaj podobný pre to, že ide o prvý rok. Hlavne tá byrokratická náročnosť je strašiakom, čiže na toto sa zameriavame, aby sme do budúcna obavy farmárov znížili,“ dodal Jozef Ridzoň, environmentalista Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Zmeny tak, aby bolo vytváranie biopásov pre farmárov viac motivujúce, musí Slovensku schváliť aj Brusel. Agrorezort s ním už rokuje.
