Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu, ktorá sa má venovať zdražovaniu potravín. Prezentovalo sa ich len 64 a boli tak opäť neuznášaniaschopní.
Ďalší pokus o otvorenie 89. schôdze má byť v stredu (3. 5.) o 9.00 h. Po polhodinovej prestávke majú poslanci v utorok pokračovať riadnou 90. schôdzou NR SR.
Mimoriadne rokovanie parlamentu inicioval opozičný Smer-SD s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu.
Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.
Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
Súčasťou schôdze má byť aj požiadavka na vládu, aby k týmto poslaneckým návrhom predložila návrhy na skrátené legislatívne konanie.
Riadnu schôdzu otvorili
Riadnu schôdzu, ktorá mala nasledovať po tej mimoriadnej, sa však poslancom podarilo otvoriť. Očakáva sa vyše 200-bodový program. Poslanci by mali na májovej schôdzi prebrať zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou i návrhy, na ktoré sa viažu míľniky z plánu obnovy.
Poslanci by mali okrem iného definitívne schváliť novelu školského zákona. Zaviesť by sa mal právny nárok na prijatie dieťaťa v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Obsahuje tiež podporné opatrenia. Zahrnutá by mala byť aj definícia segregácie či zavedenie pozície supervízora.
Parlament má riešiť aj novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorú vetovala prezidentka. Má zrýchliť výstavbu prioritných diaľničných úsekov.
Pokusu otvoriť mimoriadnu schôdzu a riadnej schôdzi NRSR sa v Správach RTVS venovali redaktorky Barbora Bodáková a Katarína Wildová:
Priamym dôsledkom prijatého zákona by podľa prezidentky bolo vylúčenie kontroly zo strany Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií. Hlava štátu vetovala aj novelu zákona o tepelnej energetike. Legislatívny proces podľa nej neposkytol dostatočný priestor na zapojenie odbornej verejnosti.
Poslanci by mali po viacerých odkladoch rozhodnúť o návrhu, ktorým by sa osobitný odvod rozšíril na ďalšie subjekty, zároveň by sa zvýšila jeho sadzba približne na trojnásobok. V druhom čítaní je aj návrh, aby súčasťou Ústavy SR bolo právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti.
Podľa šéfa NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) je možné, že viaceré poslanecké návrhy sa presunú na ďalšiu schôdzu, no tým stratia zmysel, keďže do konca volebného obdobia by mala byť už len jedna riadna schôdza v júni.
Návrh zákona potrebuje prejsť schvaľovaním, ktorý obvykle trvá dve schôdze. V septembri chce Kollár už len slávnostné zasadnutie parlamentu pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
