Písal sa rok 1920. Belgické Antverpy hostili letné olympijské hry, ktoré trvali neuveriteľných päť mesiacov. Boli to prvé hry od konca prvej svetovej vojny a zároveň prvá a posledná letná olympiáda, na ktorú zaradili aj ľadový hokej. V tom čase nazývaný skôr ako kanadský než ľadový.
Turnaj vyhrala Kanada, ktorú reprezentoval tím Winnipeg Falcons. Druhé skončili Spojené štáty a na treťom mieste sa umiestnili československí hokejisti.
Toto podujatie odštartovalo tradíciu, ktorá trvá dodnes. História Nedzinárodnej hokejovej federácie IIHF ho totiž vníma ako prvé majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Hokejovú súťaž však Európa poznala oveľa skôr.
Európske tímy medzi sebou súťažili už od roku 1910. O titul majstrov európskeho kontinentu bojovali v tom roku vo Švajčiarsku štyri tímy, získala ho Veľká Británia.
Prvý šampionát ako ho poznáme dnes sa odohral až o dvadsať rokov. Oficiálne prvé samostatné majstrovstvá sveta hostili Francúzsko, Rakúsko a Nemecko. Odvtedy sa súťaž koná každý rok, s malými výnimkami, ktoré ovplyvnila vojna či zimná olympiáda.
Ako sme už spomínali, ľadový hokej niesol prvé roky prezývku kanadský. Krajina javorového listu bola najdominantnejším tímom a zbierala jednu medailu za druhou.
Až po nástupe Sovietskeho zväzu v roku 1954 získala Kanada relevantného súpera. Aj vďaka tomu dostal šampionát v tom roku prívlastok medzinárodný. Kanadsko-sovietska rivalita z neho spravilo ozajstnú svetovú hokejovú súťaž.
