Prešovský rodák nechýbal pri reprezentačných akciách. Sedem účastí na medzinárodnom ľade mu vynieslo dve medaily. Jednu zlatú a jednu striebornú.
„Priznám sa, že až tak podrobne nesledujem slovenské zápasy, pretože sa venujem kempom a tréningom, no nie som úplne neznalý. Hráme rýchly a priamočiary hokej. Samozrejme, na každého to pôsobí inak. Chalani sú snaživí a disponujeme mladým mužstvom, ktoré má budúcnosť. Vnímam to ako veľké plus,“ vyslovil sa na adresu národného tímu 48-ročný Peter Pucher, ktorý sa po kariére usídlil v Českých Budějoviciach.
Zo šiestich duelov videl polovicu. Paradoxne tie, ktoré priniesli prehry.
„Podarilo sa mi vidieť súboje s Českom, Kazachstanom i Švajčiarskom, ktoré ma najviac oslovilo herným prejavom. Dlhoročná práca s mládežou je pretavená k mužom a prináša želaný efekt. Dovolím si tvrdiť, že Švajčiari produkujú najkrajší hokej na šampionáte,“ doplnil.
Hľadanie momentu prekvapenia
Slovenský výber nastrieľal dovedna jedenásť gólov. Sprvoti sa to javí ako solídny ukazovateľ, ale cesta k nemu bola mimoriadne komplikovaná.
„Niektoré situácie by sa mohli riešiť lepšie. Mám na mysli servírovanie prihrávok do výhodnejších pozícii, z ktorých je možné skórovať. Niekoľko príležitostí riešime až príliš rýchlo s vyhliadkou okamžitej strely na bránku. Na jednej strane to nie je vyslovene zlé, pretože sa vytvorí tlak na gólmana, ale na druhej strane dnešní brankári sa stíhajú presúvať. Tu by to chcelo viac myslenia s nájdením momentu prekvapenia, aby to znamenalo úspech. Zase to netreba veľmi prekombinovať. Áno, nám spoza televízora sa o tom ľahko rozpráva, no hráč sa musí v rýchlosti rozhodnúť čo najlepšie. Skúsil by som to týmto smerom a možno to bude recept na vyššiu produktivitu,“ vysvetľuje Pucher, ako by sa dala vylepšiť gólová produkcia Slovákov.
K hokeju patria aj nepríjemné témy. Jednou z nich bol okamih, kedy sa po záverečnom hvizde nedeľného stretnutia so Slovinskom dostali do konfliktu Libor Hudáček s Marekom Hrivíkom. Kapitán tímu prudšie reagoval na spoluhráča a obaja si vymenili úder ramenami. O pár hodín neskôr po spoločnom fotení Hudáček ozrejmil, že si to už vydiskutovali a priznali sa chyby.
„Niečo také by sa nemalo stávať, pretože to nerobí dobrotu. Sú to veci, ktoré musia ísť bokom. Všetkým ide o spoločný cieľ, ktorým je pozitívny výsledok. Každý spor je príťažou. Dôležité však je, že našli spoločnú reč a dúfam, že budú pokračovať ako profesionáli. Bolo by na škodu, keby sa to prejavilo na najbližšom tímovom výkone,“ odsúdil správanie dvoch najskúsenejších útočníkov mladší súrodenec René Puchera.
Pánik ako Šatan
Petrovi Pucherovi to v reprezentačnom drese až tak nestrieľalo ako na klubovej scéne. V 59 zápasoch strelil päť gólov.
„Jednoznačne sa mi páčia brankári. Chytajú skvelo. V obrane pôsobí kvalitne Šimon Nemec. Z útočníkov hrá slušne Richard Pánik, ktorý mi svojimi prihrávkami pripomína Mira Šatana. Ten nás dokázal stmeliť v Petrohrade a priniesli sme striebornú medailu. Bol náš ťahúň a myslím si, že niečo podobné by sa mohlo podariť,“ spečatil rozprávanie niekdajší kvalitný center, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v českom Znojme.
a