Včely v západnej Európe ohrozuje sršeň ázijský. Vo Francúzsku s jeho výskytom bojujú už 15 rokov. V dôsledku klimatickej zmeny sa mu však darí aj v regiónoch strednej Európy a rozšíril sa už aj do Nemecka. Pre riziko jeho ďalšej migrácie spozorneli aj slovenskí hasiči. Včelári upozorňujú, že je len otázkou času, kedy sa dostane aj k nám.
Sršeň síce podľa Heleny Prokovej, medzinárodnej koordinátorky projektu Skôr než bude neskoro – sršeň ázijský, migruje prirodzene, dostať sa k nám však môže aj napríklad prepravou tovaru, podobne, ako sa dostal z Číny do Francúzska.
Na Slovensku sa chcú vyhnúť chybám, ktoré sa urobili vo Francúzsku po prvom identifikovaní sršňa ázijského v roku 2004. Po ôsmich rokov nezáujmu tamojších orgánov sa situácia stala neúnosná.
„Nikto si vtedy neuvedomil, ako sa bude tento druh sršňa správať mimo svojho pôvodného výskytu – juhovýchodnej Ázie. My to už vieme, a preto sa tejto téme venujeme. Sršeň ázijský je vo Francúzsku natoľko udomácnený, že ho už nie je možné nijakým spôsobom z územia eliminovať. Problém sa rozšíril do okolitých štátov. Vrátane Nemecka, krajiny, s ktorou intenzívne obchodujeme. Môže sa k nám dostať prepravou tovarov a osôb. Podobne tomu bolo vo Veľkej Británii, Belgicku a Holandsku,“ vysvetlila.
O výskyte sršňa ázijského na území Slovenska síce informácie včelári nemajú, nakoľko sa ho zatiaľ nikomu nepodarilo identifikovať. Proková však upozorňuje, že to stále neznamená, že tu nie je.
„Je len otázkou času, kedy ho spozorujeme. Je veľmi dôležité vyvolať záujem širokej verejnosti, osobitne záhradkárov, pestovateľov ovocia, vinárov, včelárov, lesníkov, ale aj zástupcov miest a obcí, aby sledovali, či tento druh sršňa ázijského spozorovali,“ podotkla.
Nechcú šíriť paniku
Helena Proková tvrdí, že je dôležité začať šíriť osvetu medzi obyvateľmi Slovenska čím skôr. Strašiť ich však včelári nechcú.
„Naším cieľom je naučiť ľudí, ako tento sršeň vyzerá a na koho sa majú obrátiť v prípade, ak majú podozrenie, že ho spozorovali. Bude nás to stáť veľké úsilie, ale sme presvedčení, že prevencia je vždy účinnejšie a z dlhodobého hľadiska aj lacnejšie riešenie, než situáciu zanedbať a problém riešiť, keď už bude neskoro.
Sršeň ázijský je mimoriadne dobre prispôsobivý rozličným životným podmienkam. Jediné obmedzenie preňho predstavuje len nedostatok vody. Získavanie potravy preňho nie je problém. Podľa Prokovej sa mu veľmi dobre darí aj v horských oblastiach, vrátane Álp, a to v dôsledku klimatickej zmeny. Na pozornosti však netreba poľaviť.
Slovenskí hasiči sa na boj proti možnej migrácii tohto nebezpečného druhu sršňa už začali pripravovať. V rámci vzdelávacieho projektu sa už vlani stretli s francúzskymi hasičmi, majiteľmi firiem a špecializovanými odborníkmi, ktorí majú na starosti likvidáciu sršních hniezd.
Okrem toho sa zúčastňujú medzinárodných školení a seminárov, pričom sa niektoré z nich uskutočnili aj tento rok.
Včely sú bezbranné
Ak sa sršeň ázijský dostane na územie Slovenska, zasiahne práve včelárov. Podľa Prokovej budú pravdepodobne prví, kto ho spozoruje. Aj keď sa tieto sršne živia rôznymi druhmi hmyzu, napríklad húsenicami, muchami či motýľmi, včely sú tiež ľahkým terčom. Nevedia sa totiž proti nim brániť. Včely sú pre nich ako „reštaurácia s rýchlym občerstvením.“
„Jedno produkučné včelstvo má v lete aj 60-tisíc jedincov, koncom leta a na jeseň má okolo 30-tisíc včiel. Práve v tomto období sršne ázijské útočia najviac, pretože si v hniezde vychovávajú 300, vo veľkých kolóniách až 500 kráľovien. Začnú útočiť v skupinách a včelstvá pod stresom. Nebudú zbierať potravu, čo môže viesť k ich výraznému oslabeniu,“ vysvetlila.
Okolie a prírodu by si mal podľa nej všímať každý. „Musíme sa stať lepšími pozorovateľmi prírody, ako sme boli doteraz. To je úloha nás všetkých a zároveň aj výzva. Sledujme prírodu viac, ako sociálne siete. Oplatí sa to,“ dodala odborníčka.
Možností, ako môžu včelári chrániť svoje úle, je viacero. Proková informovala, že základom je udržiavať poriadok na včelnici. Neskôr má ísť najmä o preventívne opatrenia, naučiť sa ešte lepšie všímať si, aké druhy hmyzu sa na včelnici vyskytujú, a to najmä na jar, keď sa všetok hmyz prebúdza. Podrobné detaily prevencie spracovala iniciatíva aj do príručky.
Od bežného sršňa sa dá ľahko rozpoznať
Včelári sú na sršňa európskeho zvyknutí a dobre ho poznajú. Osveta verejnosti spočíva aj v tom, aby invazívny druh vedeli ľudia od obyčajných sršňov rozlíšiť.
„Už na prvý pohľad má čiernu hruď, je o niečo menší, aj kráľovné, ktoré prezimovali, sú viditeľne menšie ako naše sršne európske. Sú tmavé. Ony síce majú dva prúžky, ale je vidieť, že sú odlišné. Pre včelárov to bude pomerne jednoduché rozpoznať ich. Tu ide skôr o širokú verejnosť, ktorá si veľmi často popletie aj sršňa s osou a osy so včelami,“ opísala Proková.
Dodala, že sršne ázijské sú tiež menej bojazlivé než európsky druh. Hniezda si preto robia aj v mestách, kde je im teplejšie, keďže je v nich o jeden až dva stupne teplejšie v porovnaní s lesmi. Prostredie s vyššími teplotami vyhľadávajú najmä na prezimovanie.
Potravu si podľa Prokovej nájdu napríklad aj v Bratislave, kde je tiež množstvo registrovaných včelárov v záhradách. Spozorovať ich, ak sa na naše územie dostanú, môžu aj bežní ľudia.
Na ohrozenie včiel upozorňuje aj OSN
Organizácia spojených národov (OSN) taktiež vyzýva na ochranu včiel. Upozorňuje, že v súčasnosti početnosť včiel, opeľovačov a mnohých ďalších druhov hmyzu klesá.
„Tento deň je pre nás všetkých, či už pracujeme pre vlády, organizácie alebo občiansku spoločnosť, alebo sme znepokojení občania, príležitosťou podporiť opatrenia, ktoré budú chrániť a posilňovať opeľovače a ich biotopy, zlepšovať ich početnosť a rozmanitosť a podporovať udržateľný rozvoj včelárstva,“ píše organizácia na svojom oficiálnom webe.
OSN v roku 2017 valné zhromaždenie jednohlasne schválilo aj vznik Svetového dňa včiel, ktorý pripadá na 20. máj. Oslavovať sa začal až v roku 2018, tento rok ho teda pripomíname piatykrát.
