Na hlavný obsah

V Turecku sa uzavreli volebné miestnosti. Čaká sa na výsledky

Predbežné výsledky sa očakávajú po 20.00 h SELČ.

V Turecku sa uzavreli volebné miestnosti. Čaká sa na výsledky
Muž hlasuje vo volebnej miestnosti počas parlamemtných a prezidentských volieb v Turecku 14. mája 2023 v Ankare. Foto: TASR/AP

V Turecku sa v nedeľu (14. 5.) konali prezidentské a parlamentné voľby. Hlasovanie, ktoré sa skončilo o 16.00 h, sa podľa agentúry AFP zaobišlo bez vážnejších incidentov. Prvé priebežné výsledky sa očakávajú ešte v nedeľu večer.

Podľa prieskumov by mohol už v prvom kole prezidentských volieb súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana poraziť dlhoročný líder opozície Kemal Kiličdaroglu, ktorého podporujú všetky veľké opozičné strany. Ak nikto nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa druhé kolo prezidentských volieb 28. mája.

Teraz šesťdesiatdeväťročný Erdogan bol od roku 2003 premiérom a od roku 2014 je prezidentom. Sedemdesiatštyriročný Kiličdaroglu je kandidátom bloku šiestich strán nazývaného Národná aliancia, v ktorom je aj jeho Ľudová republikánska strana (CHP), teraz druhá najväčšia parlamentná formácia. Podporu má ale aj od opozičnej prokurdskej Ľudovej demokratickej strany (HDP), ktorá do volieb nevyslala vlastného kandidáta.

Turecký volebný úrad YSK uviedol, že sa nedeľňajšie hlasovanie zaobišlo bez problémov. Napríklad podľa predsedníčky opozičnej CHP v Istanbule Canan Kaftanciogluovej sa ale v najľudnatejšom tureckom meste odohrali pri volebných miestnostiach ojedinelé incidenty. Volebná účasť v Istanbule podľa tejto političky dosiahla najmenej 90 percent.

Na informácie platí embargo

Očakáva sa, že prvé predbežné výsledky hlasovania sa objavia po 20.00 h SELČ, keď prestane platiť embargo na ich zverejnenie. YSK by však termín mohol posunúť. Turecké médiá môžu do 20.00 h zverejňovať len oficiálne stanoviská volebného orgánu.

„Všetkým nám chýbala demokracia. Chýbalo nám byť spolu, chýbalo nám vzájomné porozumenie, „povedal pri volebnej urny hlavný Erdoganov sok Kiličdaroglu. „Uvidíte, jar sa do tejto krajiny vráti, a ak dá Boh, bude trvať navždy,“ dodal.

Erdogan krajine a jej demokracii zaželal „priaznivú budúcnosť“. „Je dôležité, aby všetci voliči bez obáv odovzdali svoje hlasy a ukázali tak silu tureckej demokracie,“ dodal. Podľa agentúry DPA môže dnes svoje hlasy odovzdať zhruba 61 miliónov voličov.

V prípade parlamentných volieb sú hlavnými favoritmi Ľudová aliancia, ktorej hlavnou silou je Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a dve opozičné koalície. Najviac hlasov by podľa predvolebného prieskumu rešpektovanej agentúry Konda získal Erdoganov blok s 44 percentami hlasov.

Národnej aliancii, ktorej súčasťou je aj Kiličdarogluova Ľudová republikánska strana (CHP), prisudzuje sondáž 39,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj prokurdská Aliancia práce a slobody, pod ktorej hlavičkou kandidujú politici HDP, a to so zhruba 12 percentami hlasov.

Hlasovanie v kurdskom juhovýchode krajiny

V provincii Diyarbakir na prevažne kurdskom juhovýchode krajiny, ktorý vo februári postihlo ničivé zemetrasenie, niektorí voliči médiám povedali, že hlasovali za opozíciu, ďalší ale dali hlas Erdoganovi.

„Krajina potrebuje zmenu,“ povedal 26-ročný Nuri Can. Kiličdaroglua volil pre hospodársku krízu, s ktorou sa Turecko potýka. „Po voľbách bude za dverami opäť ekonomická kríza, takže som chcel zmenu,“ povedal.

Päťdesiatjedenročný Hayati Arslan dal svoj hlas súčasnému prezidentovi. „Ekonomická situácia krajiny nie je dobrá, ale stále verím, že Erdogan túto situáciu napraví. Prestíž Turecka v zahraničí s Erdoganom výrazne stúpla a ja si želám, aby to pokračovalo, „povedal.

Podľa agentúry DPA je záujem o voľby veľký, na mnohých miestach – napríklad v Istanbule – sa pri volebných miestnostiach tvorili fronty.

Kurdskí voliči, ktorí tvoria 15 až 20 percent oprávnených voličov, budú hrať kľúčovú úlohu, píše agentúra Reuters. Je podľa nej však nepravdepodobné, že by opozičná Národná aliancia získala parlamentnú väčšinu.

Mnoho ľudí v provinciách postihnutých februárovým zemetrasením, pri ktorom zahynulo vyše 50 000 ľudí, vyjadrilo hnev nad pomalou reakciou vlády. Existuje ale len málo dôkazov, že by to výrazne zmenilo preferencie pri voľbách, uvádzajú agentúry.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet