Rusko a Gruzínsko prekvapivo zrušili vízový styk medzi oboma krajinami a obnovili spolu letecké spojenie medzi svojimi hlavnými mestami. Podľa analytikov to signalizuje otepľovanie vzájomných vzťahov, ktoré je však dôležitejšie pre ruskú vládu ako pre tú gruzínsku.
Tá čelí už od začiatku vojny zdvihnutému obočiu svetového spoločenstva, keďže sa snaží zostať v súvislosti s vojnou na Ukrajine neutrálna. V ostrom kontraste s politickým nastavením Tbilisi, je postoj mnohých Gruzíncov k invázii. Viacerí dokonca riskujú vlastné životy, aby pomohli Kyjevu v boji za nezávislosť a slobodu.
So zakladateľom a lídrom Gruzínskej légie sa rozprávala redaktorka RTVS Kristína Chrenková:
Bojujú v nej básnici aj exministri obrany a dnes je Gruzínska légia, ktorá vznikla v roku 2014, najväčšou zahraničnou jednotkou na Ukrajine. Tvorí ju asi dvetisíc členov najrôznejších národností, povedal pre Rádiožurnál jej zakladateľ a líder Mamuka Mamulašvili, podľa ktorého musí mať každý člen Gruzínskej légie bojové skúsenosti a správnu motiváciu.
“Neprijímame radikálov z rôznych organizácií, nejakú extrémnu pravicu. Pre nás je to nepríjemné. No a tiež je dôležité vedieť, že človek ide bojovať a nie je to len nejaký vojnový turizmus,“ priblížil Mamulašvili.
Gruzínska légia bojuje okrem iného aj v Bachmute. Práve tam prišla jednotka o niekoľkých bojovníkov, vrátane toho posledného, ktorý sa stal 33. Gruzíncom zabitým vo vojne na Ukrajine.
Invázia oživila trpké spomienky
Mamulašvili povedal, že Ukrajina má veľké šance bitku vyhrať a je správne, že sa napriek tlaku Západu nevzdala. “Rusko v Bachmute zničilo všetky budovy, ktoré tam boli. Nedá sa tam ukrývať, lebo tam už v podstate nič nestojí,“ tvrdí.
S Mamulašvilim sa redaktorka RTVS Kristína Chrenková rozprávala v čase, keď Spojené kráľovstvo poslalo na Ukrajinu strely Storm Shadow, ktoré majú dolet aj viac ako 500 kilometrov, čiže môžu zasiahnuť okupované územia, ale aj teritórium Ruska.
S útokom na jadrovú veľmoc však nesúhlasia spojenci Kyjeva – zrejme preto s dodávkou podobných zbraní tak dlho váhali.
“Pokiaľ Kyjev má vhodné zbrane, bude ich určite používať a mal by ich používať, aby mohol deokupovať svoje územia. A nezáleží na tom, či to chcú, alebo nechcú naši západní spojenci. Ukrajina to musí spraviť,“ skonštatoval Mamulašvili.
Invázia na Ukrajinu v mnohých Gruzíncoch oživila trpké spomienky z roku 2008, keď Rusko vyslalo svoju armádu, vytlačilo gruzínske sily zo sporných území Južného Osetska a Abcházska, čím vysídlilo viac ako 190-tisíc ľudí. Moskva tak odštartovala prvú európsku vojnu 21. storočia.
