Ako 14-ročného ho zajali a mučili ruskí vojaci. Jedna z najťažších životných skúseností však predurčila jeho životný osud – bojovať proti ruskej armáde, kdekoľvek to potrebujú.
Za uplynulých 30 rokov bol vo vojne v Čečensku, Gruzínsku aj na Ukrajine, no podľa veliteľa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho sa taktika Moskvy za ten čas nezmenila.
Redaktorka RTVS Kristína Chrenková sa s ním rozprávala o tom, prečo bojuje, či môže Ukrajina rozhodovať o tom, kam nasmeruje rakety, ale aj či je reálne dodržiavať Ženevské konvencie, keď nepriateľ nedodržiava žiadne pravidlá.
Ako vznikla Gruzínska légia a koľko mala na začiatku členov?
Gruzínska légia sa začala formovať v roku 2014. Najprv nás bolo asi desať a boli sme dobrovoľníckou jednotkou, no neskôr keď sme sa rozrástli a Ukrajina prijala nový zákon o integrácií cudzincov do armády, stali sme sa prvou formáciou, ktorá podpísala s ozbrojenými silami zmluvu. Onedlho k nám začali pribúdať ľudia z rôznych krajín – prichádzali Američania aj Briti. Do minulého roka bolo v našej légii asi 200 ľudí, teraz máme desaťkrát toľko ľudí, čiže je nás asi dvetisíc a stali sme sa najväčšou zahraničnou jednotkou v rámci ukrajinskej armády.
Ako prebieha nábor členov dnes? Čo musia vedieť, aby ste ich prijali?
Nábor robíme na Ukrajine, pričom od potenciálnych kandidátov vyžadujeme bojové skúsenosti. To je to najdôležitejšie – skrátka berieme ľudí, ktorí už boli na vojne, napríklad na misii v Afganistane alebo Iraku.
Stalo sa, že ste už niekoho aj odmietli?
Áno, samozrejme. Odmietame 90 percent žiadostí.
Ešte stále robíte pohovor s každým novým členom tak, ako v minulosti?
Áno, s každým robím vstupný pohovor. Ak už prešiel prvou etapou, prichádza do gruzínskej légie a ja sa s ním rozprávam, aby som pochopil, či má naozaj správnu motiváciu, aby šiel bojovať. Tá je pre nás veľmi podstatná.
Čo to presne znamená? Aká motivácia je pre vás v poriadku?
To znamená, že rovnaké ciele ako my. Nezaujíma nás až tak povaha človeka ako jeho ideológia. Neprijímame radikálov z rôznych organizácií, nejakú extrémnu pravicu. Pre nás je to nepríjemné. Sme veľkí liberáli – u nás nikto nikoho neodsudzuje kvôli rase, náboženstvu alebo národnosti. Nám nič z toho neprekáža. No a tiež je dôležité vedieť, že človek ide bojovať a nie je to len nejaký vojnový turizmus.
Zaznamenali ste nárast takýchto žiadostí, takzvaného vojnového turizmu?
Áno, sú aj takí, ktorí si chcú len zastrieľať. Pre nás to nie je príjemná situácia a takýchto ľudí neprijímame.
Ako na to prídete?
V Gruzínskej légii som nadobudol dostatok skúseností s ľuďmi z rôznych krajín a dokážem to ľahko odhaliť. Máme vojakov z 33 rôznych štátov. A ja už dokážem odhaliť, aký cieľ ten človek na Ukrajine má, či chce bojovať za nejakú ideológiu alebo sa mu len chce niekoho zabiť.
Aká je aktuálna úloha légie v ukrajinských ozbrojených silách?
Na začiatku sme cvičili napríklad Pravý sektor a mnoho ďalších jednotiek. Čo sa týka nás, my sa zaoberáme len špeciálnymi operáciami – nie sme regulárna formácia. Nepracujeme rovnako ako ozbrojené sily alebo brigády.
Môžete priblížiť, čo si pod tým môže obyčajný človek predstaviť?
Špeciálne operácie znamenajú operácie so špeciálnym cieľom. Ide o vojenské vrchné velenie, hlavne dôstojníkov, špeciálnu techniku a radarové systémy a ďalšie špecifické veci. Zameriavame sa teda na špeciálne účely.
Aké to je, keď sa vám podarí oslobodiť napríklad dedinu? Čo zostane na takomto území po odchode ruskej armády?
Máme veľa skúseností ešte z Gruzínska, ktoré ako prvé podstúpilo ruskú agresiu v 90. rokoch – v 2006 a v 2008 roku. Naša krajina týmto prechádzala už dlho, pre nás to nie je novinka. Bohužiaľ, na týchto územiach zostávajú znásilnené ženy a deti, takže po tom, čo sa takéto teritórium oslobodí, prichádzame na miesto, kde sa ukazuje zložitý obrázok toho, čo sa tam odohrávalo. To je obyčajné barbarstvo, ktoré nemá nič spoločné s civilizáciou. Počas celej svojej histórie Rusi viedli vojny takýmto spôsobom, čiže znásilňovali, zabíjali, kradli, a za ten čas sa nič nezmenilo. Robia stále to isté. A my robíme takisto to isté, prakticky 400 rokov sa Gruzínci snažia zbaviť Rusov.
Vy ste bojovali v Gruzínsku, Čečensku, na Ukrajine. Rusi vás ako 14-ročného zajali. Viete za tých 30 rokov porovnať rozdiel?
Nedošlo absolútne k žiadnej evolúcii. Takzvaná ruská armáda zostáva rovnako zločinná, ako aj bola zrejme od samého začiatku odkedy vznikol tento teroristický štát.
Na Ukrajine bojujete od roku 2014, na aký zážitok nikdy nezabudnete a bude sa vám navždy spájať s touto vojnou?
Nedá sa porovnávať. aké to bolo vtedy a teraz. Veľmi náročné bolo vidieť telá v Buči po oslobodení, pretože tam bolo mnoho zabitých a znásilnených detí, ktoré mali zviazané ruky. Pre vojakov je to morálne veľmi ťažké. Myslím si, že nič iné nás neprekvapilo, pretože na podobné veci sme boli zvyknutí aj v Gruzínsku. To, čo sa pre nás zmenilo bolo, že začalo pracovať bojové letectvo, čo nebolo do februára 2022.
Mnohí ľudia celkom nechápu, prečo človek ide riskovať život vo vojne, ktorá sa netýka priamo jeho krajiny. Ako to vysvetľujete?
Ľudia na Slovensku to nechápu, pretože vaša krajina nebola súčasťou Sovietskeho zväzu a nestretla sa s takými problémami, ako malo Gruzínsko. My sme podobnú situáciu už zažili a vieme, pred akými výzvami stojí Ukrajina. Pre nás je veľmi dôležité podržať Ukrajincov a okrem toho sme strategickým partnerom Ukrajiny. Tá bola jediným štátom, ktorý podržal Gruzínsko v 90. rokoch a potom aj v roku 2008. Dnes je gruzínska spoločnosť tam, kde je jej miesto – na Ukrajine. Veď aj my sme predstavitelia gruzínskej spoločnosti. Na Ukrajine sa nerozhoduje len o jej osude, ale aj o osude demokracie. Všetci to musia pochopiť a tí, čo tomu nerozumejú, nie sú mentálne súčasťou súčasného sveta.
Ukrajinci dlhodobo tvrdili, že Rusko sa na Donbase a na Kryme nezastaví a že bude chcieť viac. Napriek tomu mnohí ľudia aj analytici a politici neverili, že zájde až takto ďaleko. Vy ste tomu verili?
Nielenže som tomu veril, ale my sme sa na to aj pripravovali. A aj sme tvrdili, že bude totálna vojna – práve preto Gruzínska légia pripravila viac ako 30-tisíc civilistov. Mali sme špeciálne kurzy a dokonca sme ich robili pred vojnou, keď tomu nikto neveril. Pripravovali sme na to normálnych ľudí, rôzne jednotky, policajtov a dokonca aj špeciálne jednotky. Inými slovami, Gruzínska légia do plnohodnotnej vojny vedela, že vojna s Ruskom je neodvratná. Mali sme svoj plán a nestrácali sme počas tých deviatich rokov čas.
Vo Francúzsku ste študovali diplomaciu, no v jednom z rozhovorov ste povedali, že na Rusko diplomacia neplatí. Môžete to vysvetliť?
Diplomaciu som začal študovať dokonca v súvislosti s vojnou. Myslím si, že rozprávať sa s Ruskom diplomatickým jazykom je najväčšia chyba. Moskva chápe iba jazyk sily, ktorý dnes aj používame. Všetky ostatné jazyky sú pre Rusko nepochopiteľné a nikdy to nebude inak. Rusko ako necivilizovaná teroristická krajina nedokáže byť nikdy súčasťou sveta, kde sa spolu rozprávajú diplomati.
Ukrajina teraz dostala strely dlhého doletu Storm Shadow – dlho ich nevedela získať, pretože sa jej západní spojenci obávali, že by napadla ruské územie, vrátane Krymu. Existuje nejaké východisko z tejto situácie alebo musí Západ pochopiť, prečo to tak je?
Po prvé, Ukrajina nemôže napadnúť Krym, pretože je to jej územie – ona ho oslobodzuje a pokiaľ Kyjev má vhodné zbrane, bude ich určite používať a mal by ich používať, aby mohol deokupovať svoje územia. A nezáleží na tom, či to chcú alebo nechcú naši západní spojenci – Ukrajina to musí spraviť.
Myslíte si, že si Kyjev nepohnevá takýmto spôsobom svojich spojencov?
Podľa mňa s tým súhlasí Veľká Británia, ktorá Storm Shadow poslala, ale aj ostatné civilizované štáty. Myslím si, že mali zbrane poslať omnoho skôr.
Medzinárodné spoločenstvo má akési pravidlá vojny, známe aj ako Ženevské konvencie. Zrejme je správne, že niečo podobné jestvuje, ale je možné, aby mala vojna nejaké pravidlá? Nie je to v úplnom rozpore s tým, čo je vlastne vojna? Keď už samotné zabitie človeka je v normálnom svete porušením všetkej morálky?
Vojaci sa zoznamujú so Ženevskými konvenciami už na tréningu a vedia, aké sú pravidlá vojny. Každý Ukrajinec, ktorý bojuje ich ovláda, ale nie som si istý, ako je to s Rusmi. Napokon, videli sme, ako ľuďom verejne odrezávali hlavy a podobne. Aj to nás od nich odlišuje, že sme civilizovaný štát, ktorý dodržiava pravidlá.
Sedeli ste v zajatí, bojovali ste za Gruzínsko aj Ukrajinu, bojovali ste v Čečensku, boli ste na Euromajdane aj na Donbase, keď sa začala vojna. Máte za sebou veľmi veľa ťažkých, bolestných skúseností. Dá sa po tomto všetkom žiť ešte normálny život? Viete si predstaviť, že máte normálne zamestnanie?
Prečo nie. Môj otec, ktorý mi dal po prvý raz do ruky zbraň, ma učil, že by sme sa nemali stať súčasťou vojny. Ak to dopustíš, zabúdaš na svoju úlohu a naša úloha je mier a oslobodenie ukrajinských území. Okrem toho je našim cieľom, aby sa Rusko rozpadlo. A Gruzínska légia bude bojovať, kým sa tak nestane.
