Prezidentské a parlamentné voľby v Turecku budú veľmi napäté. Hoci si Turci prezidenta budú takto voliť len druhýkrát, už teraz niektorí predpokladajú, že druhé kolo bude nevyhnutné.
Rozdiel medzi dvomi hlavnými rivalmi – prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a kandidátom šiestich opozičných strán Kamalom Kiličdarogluom – je veľmi tesný. Ani jeden z nich zrejme nedostane nadpolovičnú väčšinu hlasov. Aj preto existujú obavy z násilností.
Priebeh volieb priamo v Turecku sleduje redaktorka RTVS Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Mnohí plánujú tieto dni, niektorí dokonca celý víkend, stráviť najmä doma. Analytička pražského Inštitútu pre medzinárodné otázky Pelin Ayan Musil hovorí, že ani ona by na ulicu cez víkend nešla. V spoločnosti v Turecku podľa nej panuje mimoriadne napätie a polarizácia dosiahla nebezpečnú úroveň.
Ani opozícia nie je pripravená tolerovať podporovateľov prezidenta Erdogana, ak by ho znovuzvolili. Ani Erdoganovi stúpenci zjavne nie sú pripravení prijať, že by sa mali vzdať moci.
Historické voľby
„Majú to byť historické voľby, v ktorých sa v podstate rozhodne, či sa po 20 rokoch skončí vláda prezidenta Erdogana, alebo či si zabezpečí takú podporu, aby mohol stáť v čele Turecka prakticky do konca života,“ poznamenal vo Financial Times Soner Cagaptay z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku.
Nie je jasné, čo sa stane. Aj preto si Musil myslí, že o víťazovi prezidentských volieb sa nerozhodne v prvom, ale až v druhom kole – 28. mája. „Obom stranám chýba tolerancia jedného k druhému. Ich voliči sú veľmi silno nabudení,“ pripomína. Dodáva však, že v prípade demonštrácií zásah armády neočakáva.
„Nemyslím si, že armáda okamžite proti prípadným demonštrantom agresívne zakročí. Dokonca si ani nemyslím, že sa vôbec pokúsi intervenovať, lebo nebude chcieť riskovať svoj rešpektovaný status. Otázka však je, čo spraví polícia. Tá sa ukazuje ako veľmi silná zástankyňa politiky súčasného prezidenta Erdogana, je lojálna vláde,“ hovorí Pelin Ayan Musil.
Podľa nej má prezident už z toho, ako je v Turecku stavaná moc, väčšiu kontrolu nad políciou ako nad armádou.
