Na hlavný obsah

Vyše tretina Slovákov viní z vojny na Ukrajine Západ a nie Rusko, vyplýva z prieskumu Globsecu

Podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.

Vyše tretina Slovákov viní z vojny na Ukrajine Západ a nie Rusko, vyplýva z prieskumu Globsecu
Na ilustračnej snímke ukrajinskí vojaci s ukrajinskou vlajkou. Foto: TASR/AP

Podpora členstva v NATO na Slovensku medziročne klesla zo 72 percent na 58 percent a členstva v Európskej únii zo 77 percent na 64 percent. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisuje Rusku 40 percent ľudí, najmenej spomedzi krajín strednej a východnej Európy.

Tridsaťštyri percent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, ktorý Rusko provokoval. Podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie Globsec zrealizovaného koncom marca na vzorke 8 000 respondentov.

Na výsledky pravidelného prieskumu podľa prezidenta organizácie Róberta Vassa už druhý rok vplýva vojna na Ukrajine. „Niektoré krajiny sa dokázali ešte viac zjednotiť a zahraničnopolitické postoje k Západu, k euroatlantickej integrácii sa posilnili.

V iných krajinách, napríklad aj na Slovensku, sa posilnilo práve podhubie pre šírenie dezinformácií, ktoré zásadne polarizujú spoločnosť či podkopávajú dôveru v demokraciu a euroatlantickú jednotu,“ komentoval na piatkovej tlačovej konferencii.

Poskytovanie zbraní ako provokácia Ruska

Poskytovanie vojenskej techniky Ukrajine považuje za pomoc brániacej sa krajine 57 percent Slovákov. Až 69 percent opýtaných to považuje za provokáciu Ruska. Za pomoc utečencom z Ukrajiny sa vyslovilo 59 percent opýtaných zo Slovenska. Zároveň, 69 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že pomoc Ukrajincom je na úkor domácich obyvateľov.

Na základe výsledkov odporúča Globsec pokračovať v krajinách v objasňovaní potreby pomoci Ukrajine a vymedzovaniu sa voči Rusku. Volá tiež po posilnení kritického myslenia a pripravenosti obyvateľov na krízu. Apeluje tiež na dlhodobé opatrenia, ale aj skúmanie, čo si ľudia predstavujú pod pojmom demokracia.

Obyvatelia by mali byť tiež zapojení do tvorby verejných politík. Posilniť by sa mala aj komunikácia tvárou v tvár. Do vecnej a faktickej komunikácie odporúčajú tiež zapojiť aj príbeh a emócie, aby sa ľudia s obsahom vedeli lepšie stotožniť.

Prieskum zrealizovali v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko