Čínsky premiér Li Čchiang varoval na Svetovom ekonomickom fóre pred politizovaním ekonomických vzťahov vo svete. Diskusiu o znížení ekonomickej závislosti krajín odmietol ako nesprávnu a zopakoval, že Peking chce naďalej pôsobiť ako silná hnacia sila globálnej ekonomiky.
Pozorovatelia si však všímajú, že hospodárska kondícia Číny sa zhoršuje. Veľké korporácie utekajú do zahraničia, ekonomika sa spomaľuje, nezamestnanosť láme rekordy. Po rokoch nevídaného úspechu musí podľa odborníkov sama čeliť problémom, ktoré doteraz vytvárala iným.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková:
Spojenie socialistickej ekonomiky a kapitalistického trhu podľa odborníkov pomohlo vláde v Pekingu udržať si moc a urobiť z Číny druhú najväčšiu ekonomiku sveta. Vysvetľujú, že vďaka veľkej, no vykorisťovanej pracovnej sile, umelo udržiavanému kurzu vlastnej meny a obrovským dotáciám dala svetu možnosť vyrábať takmer všetko lacnejšie, rýchlejšie a bez ohľadu na životné prostredie.
Veľká Čína však začína mať problémy, upozorňuje aj Martin Šebeňa zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Podľa neho nejde len o vnútorné, ale aj o problémy importované zo zahraničia. Za dôležité domáce považuje nedostatočne naštartovanú postpandemickú spotrebu aj stagnáciu v stavebníctve, ktoré sa významne podieľa na HDP.
„Tretím aspektom je globálna situácia, kde Nemecko je v recesii a spomaľuje sa rast aj v iných krajinách. Napríklad aj v Spojených štátoch, kde je nízky zahraničný dopyt. Ľudia nenakupujú čínske produkty, nie preto, že by sa vyhýbali Číne, ale nakupujú všeobecne menej. A Čína – tým, že je továreň sveta – to pociťuje najviac. Tam sa toho najviac vyrába,“ priblížil Martin Šebeňa.
Čínsky premiér Li Čchiang na začiatku letného Svetového ekonomického fóra prisľúbil, že Peking urobí kroky na zvýšenie dopytu a posnaží sa urýchliť prechod na zelené technológie. Globalizácia by sa podľa neho nemala politizovať a vlády by nemali preháňať koncept rizika či dokonca ho premieňať na ideologický nástroj. Ekonomická globalizácia je podľa neho historickým trendom a aj napriek niektorým neúspechom zostáva nedotknutá.
Čelí problémom, ktoré doteraz vytvárala iným
Ekonómovia pripomínajú, že Čína poslala do sveta super lacné produkty, no zároveň spôsobila straty pracovných miest a bankroty miestnych firiem. Teraz zápasí s podobnými problémami sama. Martin Šebeňa upozorňuje, že Čína by mala robiť preventívne kroky, no zdôrazňuje, že už nemá priestor na tradičnú politiku, keď sa spomalenie rastu snažila vykompenzovať napumpovaním peňazí do ekonomiky. Riešenie vidí skôr v reformách.
„Čína nemá daň z nehnuteľností, nemá sociálny štát, nemá podporu v nezamestnanosti, resp. minimálnu. A nedostatok spotreby je napríklad spôsobený aj tým, že ľudia veľa šetria na dôchodok, sú opatrní. Keby bola nejaká štátna sieť, resp. štátom garantovaný dôchodok, tak by ľudia viac míňali, čo by naštartovalo ekonomiku. Budú musieť urobiť napríklad dôchodkovú reformu, zdaniť niektoré transakcie a podobne,“ dodal Šebeňa.
Dopĺňa, že negatívom pre Čínu je aj jej zhoršujúca sa demografická krivka a veľmi rýchlo klesajúci počet ľudí v produktívnom veku.
