Krajiny Európskej únie v piatok (23. 6.) formálne prijali jedenásty balík sankcií proti Rusku, ktorého cieľom je predovšetkým znemožniť Moskve obchádzanie predtým zavedených obmedzení. Informovala o tom Rada EÚ zastupujúca členské štáty.
Únijné krajiny budú môcť po novom zakázať prístup do svojich prístavov lodiam, ktoré tajne prevážajú ruskú ropu. V krajnom prípade plánuje EÚ tiež obmedziť vývoz vojensky využiteľných technológií do krajín, ktoré ich budú poskytovať Rusku. Vývozná reštrikcia sa dotkne aj 87 firiem z Ruska a ďalších krajín vrátane Číny či Iránu.
EÚ tiež pridala na sankčný zoznam vyše stovku ruských činiteľov a subjektov. Zakáže tiež vysielať na svojom území ďalším piatim ruským televíznym staniciam.
Únia zaviedla od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie bezprecedentné ekonomické sankcie, ktoré majú obmedziť príjmy režimu prezidenta Vladimira Putina a znemožniť jeho armáde prístup k vojenskému vybaveniu.
Koniec obchádzaniu sankcií?
Moskve sa však prostredníctvom iných krajín a zahraničných firiem darí niektoré reštrikcie vrátane ropného embarga obchádzať.
„Cieľom na obchádzanie sankcií zvýšime tlak na Rusko tým, že ho zbavíme ďalších zdrojov, ktoré tak zúfalo potrebuje na pokračovanie nelegálnej vojny na Ukrajine,“ povedal na schválenie nového sankčného balíka šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Nové sankcie sa zamerajú na takzvanú „tieňovú flotilu“, teda lode plávajúce často pod vlajkami iných krajín a tajne prevážajúce ruskú ropu. Na jej námorný dovoz do členských krajín uvalila EÚ embargo. So skupinou ekonomicky vyspelých krajín zároveň dohodla cenový strop pre jej predaj do ďalších štátov.
Tankery, ktoré budú reštrikcie porušovať, nebudú môcť zakotviť v prístavoch únie.
EÚ sa v rámci nového balíka dohodla na nástroji, ktorý umožní obmedziť vývoz tovaru využiteľného na vojenské účely do tretích krajín, ktoré zjavne pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.
Podľa únijných činiteľov sú medzi nimi napríklad Kazachstan a ďalšie postsovietske štáty, Čína či Spojené arabské emiráty. Pre obavy z možnej odvety spomínaných štátov však na jeho využitie mieni Únia siahnuť len v krajnom prípade. A to iba ak sa jej nepodarí dotknuté krajiny presvedčiť inak.
