Ľadovce v Himalájach a pohorí Hindúkuš miznú rekordnou rýchlosťou. Odborníci varujú, že ak sa nezníži produkcia skleníkových plynov, do konca storočia prídu ľadovce o 75 percent svojho objemu. Najväčší vplyv to bude mať na miestnych obyvateľov.
Pri náraste teploty o jeden a pol až dva stupne Celzia oproti predpriemyselnej ére stratia ľadovce týchto pohorí 30 až 50 percent objemu. Ak sa teplota zvýši o tri stupne, bude to až 75 percent.
„Údaje zo satelitov ukazujú, že za posledné desaťročie sa úbytok ľadovcov oproti predošlej dekáde zrýchlil o 60 percent. To je obrovské číslo a ak to tak pôjde ďalej bude to mať naozaj masívne následky,“ vysvetlila špecialistka na kryosféru Miriam Jacksonová.
Nedostatkom vody sú tak ohrozené až dve miliardy ľudí. „Každý rok máme menej dní so snehovou pokrývkou. Ovplyvňuje to množstvo vody, ktoré majú miestni ľudia k dispozícii. Je to pre nich otázka prežitia. Už sa nemôžu spoliehať, že budú mať dostatok vody v čase, kedy boli zvyknutí,“ dodala špecialistka.
Roztápaniu ľadovcov v Himalájach sa venoval redaktor RTVS Kamil Kolenič:
„Niektoré z týchto zmien, ako topenie ľadovcov či pokles snehovej pokrývky, sú nezvratné. Keď ľadovce zmiznú, sú skrátka preč,“ skonštatovala špecialistka na kryosféru Amina Maharjanová.
Roztápanie ľadovcov prináša aj ďalšie nebezpečenstvá. Nárazové záplavy či zosuvy lavín. „Miestni sa nás pýtajú, čo s tým môžu urobiť. Cítia, že situácia sa zhoršuje. V skutočnosti nemôžu urobiť nič. A najhoršie je na tom to, že oni za to vôbec nemôžu,“ dodala Maharjanová.
Dôsledky klimatickej zmeny na Himaláje a Hindúkuš začali vedci odhaľovať len nedávno. Chýbali im dlhodobé údaje. Situácia sa pre nich čiastočne zlepšila po tom, ako Spojené štáty odtajnili satelitné snímky, ktoré mapujú toto územie od roku 1970. Posun priniesol aj rozvoj technológií a posilnenie prác v teréne.
