Maďarský parlament nebude pred prázdninami hlasovať o ratifikácii vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa na program nadchádzajúcej schôdze parlamentu o tom informoval maďarský web hvg.hu. Informáciu potvrdila na facebooku tiež opozičná poslankyňa Ágnes Vadaiová.
Hlasovať by sa tak v parlamente o švédskom členstve v Aliancii mohlo najskôr na jeseň, píše agentúra AP. Ak sa to potvrdí, Švédsko sa nestane členom Aliancie pred jej júlovým samitom vo Vilniuse. Švédskej žiadosti o vstup do vojenského bloku chýba tiež súhlas Turecka.
Vláda premiéra Viktora Orbána avizované hlasovanie o vstupe Švédska do NATO už skôr niekoľkokrát odsunula, hoci členovia kabinetu tvrdia, že členstvo severskej krajiny v Aliancii podporujú. Opozícia Orbána kritizuje a obviňuje ho, že odsúvanie ratifikácie súvisí s jeho náklonnosťou k Rusku a režimu prezidenta Vladimira Putina.
Fínsko do Aliancie už vstúpilo
Maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá vzišla z Orbánovej vládnej strany Fidesz, na začiatku marca vyzvala zákonodarcov, aby ratifikovali vstup Švédska – a vtedy ešte aj Fínska – do Severoatlantickej aliancie „čo najskôr“. Fínsko, ktoré podalo prihlášku do NATO spolu so Švédskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, vstúpilo do Aliancie v apríli.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a predstavitelia niektorých členských krajín dúfali, že sa Švédsko stane členom Aliancie pred samitom vo Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla, alebo počas neho.
To sa však nestane, ak maďarský parlament neschváli jeho členstvo pred letnou parlamentnou prestávkou. Podľa maďarskej tlače bude mať parlament už len tri zasadacie dni, a to na budúci týždeň v pondelok, utorok a piatok. Ratifikácia švédskeho členstva na programe nie je. So vstupom severskej krajiny do NATO musia súhlasiť všetky členské krajiny.
Švédsku tiež chýba súhlas Turecka. Prezident Recep Tayyip Erdogan tvrdí, že Štokholm stále nesplnil všetky turecké požiadavky ohľadom potláčania teroristických organizácií a ich sympatizantov. Tým Ankara myslí napríklad Stranu kurdských pracujúcich (PKK) či niektoré ďalšie kurdské militantné skupiny. Švédsko sa naopak domnieva, že požiadavky Ankary obsiahnuté v memorande z minulého roka splnilo.
Bude jeho vstup do NATO blokovať Turecko?
Dva týždne pred samitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary, informovala agentúra DPA.
Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom summite vo Vilniuse, Ankaru v stredu rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.
Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín – Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.
Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
Erdogan v stredajšom telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky „správnym smerom“. Naďalej však podľa neho existujú viaceré „neprijateľné“ skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri „teroristická propaganda“, dodal turecký prezident.
Provokácia s Koránom
Do akej miery prinesie nové problémy do turecko-švédskych vzťahov stredajšia provokácia s Koránom v Štokholme, nie je podľa DPA zatiaľ jasné. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan už odsúdil incident, ktorý sa odohral v prvý deň významného moslimského sviatku obetovania íd al-adhá a označil ho za „podlý“ a zároveň vyslovil kritiku na adresu švédskej polície.
Jeden muž zapálil v stredu niekoľko stránok posvätnej knihy islamu pred hlavnou mešitou v švédskej metropole, spresňuje agentúra AFP. K incidentu došlo po tom, čo švédska polícia dala povolenie na konanie protestného zhromaždenia. To prebiehalo v čase začiatku moslimského sviatku obetovania.
Tamojšia polícia v písomnom stanovisku uviedla, že bezpečnostné hrozby spojené s pálením „neboli takého charakteru, aby mohli na základe súčasne platných zákonov odôvodniť rozhodnutie zamietnuť požiadavku“ na zorganizovanie zhromaždenia.
Protest prebehol pokojne. Organizátorom bol 37-ročný Salwan Momika, ktorý do Švédska ušiel pred niekoľkými rokmi z Iraku, píše AFP. Švédsku políciu požiadal o povolenie páliť posvätnú knihu islamu, aby „vyjadril svoj názor na Korán“.
