Petrovi Hámorovi a jeho spolulezcom sa podaril prvovýstup v Himalájach. Náš úspešný výškový horolezec vyšiel doposiaľ neprelezenou západnou stenou na 7 318 metrov vysokú horu Kabru South. O ceste na vrchol sa s Hámorom rozprávala redaktorka RTVS Miriam Hozzová.
Prečo ste si vybrali práve Kabru?
Je to v oblasti, kde naozaj ľudia chodia málo. Východná a západná časť Himalájí sa oveľa menej navštevuje ako centrálne Himaláje, kde sa nachádza Mount Everest či Annapurna. Takže toto bol tiež jeden z dôvodov.
Chceli sme si užiť lezenie v Himalájach tak, ako to bolo niekedy na začiatku, kedy horolezci Himaláje iba objavovali. Tak aj pre nás to bolo také objavovanie.
Pred odchodom ste spomínali, že kopec ste si už v minulosti obhliadli práve s talianskymi horolezcami. Čím vás zaujal?
Boli sme s Nives Meroi a Romanom Benetom v roku 2012 na Kančendžonge a práve Kabru je hora, ktorá je prvá výrazná na ceste do základného tábora pod Kančendžongou z južnej strany.
Takže videli sme ho prvýkrát. Láska na prvý pohľad sa hovorí, takže naozaj očarila nás okamžite. Kopec je nádherný a uvažovali sme už vtedy, že kade by sa dalo, či vôbec by sa dalo. To je presne ten začiatok asi každého horolezeckého výstupu
Celý rozhovor so slovenským horolezcom Petrom Hámorom si môžete pozrieť tu:
Išlo všetko podľa plánov alebo vás niečo prekvapilo na ceste?
Čaro výškového horolezectva je v tom, že nič nejde podľa plánu. Naozaj to bolo z veľkej časti o improvizácii, o prispôsobení sa aktuálnym podmienkam, ktoré sú na kopci a v stene.
Navyše tým, že sme boli v stene, ktorá bola doteraz neprelezená, kde ešte horolezci neboli, tak je to vždy objavovanie na takýchto nových trasách. Aj táto cesta bola o objavovaní, o dobrodružstve, o improvizácii a o šťastí, lebo bez toho by sa tak isto na ten vrchol vystúpiť nepodarilo.
Musíte mať šťastie na počasie, na podmienky. Na to, že ste v pravý čas na pravom mieste a v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii.
Aká bola trasa? Mali ste viac ľadového lezenia ako pri predošlých expedíciách?
Kabru v preklade znamená lavínová hora alebo hora lavín. To hovorí samo, aký bol terén. Bolo tam veľmi veľa ľadu, takého tvrdého vodného. Boli tam úseky v ľadopáde aj lezenie v ľadových bariérach, ktorými je trasa výstupu popretkávaná.
Bol to naozaj himalájsky výstup, aký si horolezci predstavujú, keď hovoria o himalájskych výstupoch.
Podaril sa vám prvovýstup. Je to aj váš osobný prvovýstup alebo už ste mali nejaké pokusy v minulosti v Himalájach?
Každý horolezec chce za sebou zanechať niečo, čo ho bude pripomínať alebo s čím si bude pripomínať svoju éru najlepších lezeckých rokov. A vždy je to tak trošku podpis horolezca. Keď sa vám podarí podpis v nejakej peknej stene, tak je to super vec pre každého jedného horolezca.
Aj ja som sa snažil o prvovýstupy. Podarilo sa nám v roku 2006 vyliezť novú cestu na Roc Noir – na vežu, ktorou začína vlastne východný hrebeň Annapurny. Posledné roky sme mali dva pokusy v severozápadnom hrebeni Dhaulágirí, čo je takisto nádherná a doposiaľ neprelezená línia na osemtisícový vrchol. Tam sa nám, bohužiaľ, na vrchol dostať nepodarilo.
Kabru bol môj druhý prvovýstup, ale tento hodnotím veľmi vysoko, lebo naozaj to bolo v neprelezenej stene na kopci, o ktorom sa vie veľmi málo. Bolo to také dobrodružstvo, aké má každý horolezec rád a chcel by ho raz zažiť.
Koľko času vám zabral samotný výstup? Kedy ste boli na vrchole?
Začali sme 9. mája a na vrchole sme boli 12. mája. Takže tri dni hore a jeden a pol, skoro dva dni dole. Vrchol nie je miestom vhodným na veľké emócie a prejavy radosti a rozmýšľanie o tom, čo sa podarilo.
Vrchol je naozaj ešte miesto, kde človek musí byť maximálne sústredený, lebo ho čaká zostup. Ten bol náročnejší ako samotný výstup. Množstvo zlanení, bivak na zostupe, ktorý sme museli prežiť v ľadovej jaskyni. Asi až v základnom tábore sme si vydýchli. Tam už bol čas aj na to, aby sme sa trošku potešili z toho, čo sa nám podarilo.
Vedeli sme, že výstup má aj športovú hodnotu. My sme boli spokojní, že sme si zaliezli tak, ako sme si predstavovali. A o to vlastne ide, aby človek mal z toho, čo robí, sám radosť.
Dojmy sú ešte silné, ale kedy si zvyknete plánovať ďalšiu cestu?
Na jeseň je festival horských filmov v Poprade. Väčšinou tam prídu moji kamaráti spolulezci. Práve počas tohto festivalu som naplánoval väčšinu mojich expedícií.
