Za uplynulých šesť dní sa utopilo sedem ľudí. Niektorí plavci preceňujú svoje sily, neplavci zase zbytočne riskujú. Záchranári varujú najmä pred kúpaním v jazerách či riekach. Často sú opustené a topiacemu nemá kto pomôcť.
V sobotu (17. 6.) sa na Liptovskej Mare prevrátil čln – dvoch rybárov stále nenašli. V pondelok (19. 6.) sa v jazere pri Dunajskej Strede, kde bol zákaz kúpania, utopil 12-ročný školák. O dva dni na to v jazere pri Brutoch – matka s desaťročnou dcérou. Ani jedna z nich nevedela plávať. Popoludní utopený muž v Draždiaku a vo štvrtok (22. 6.) vytiahli z rieky pri Topoľčanoch telo staršej ženy. Za šesť dní sedem utopených.
„Jednoznačne najrizikovejšie sú otvorené umelé alebo prírodné vodné plochy. To sú priehrady, štrkoviská či tajchy,“ vysvetlil prezident Vodnej záchrannej služby SČK Igor Baran. „Na Slovensku sa ročne utopí od tých 110 do 130 ľudí. Často je to precenenie svojich síl. Človeka môže stiahnuť prúd a veľmi často zohráva pri topení úlohu aj alkohol.
Téme sa venovala redaktorka RTVS Lucia Hamran Kollárová:
Na člnoch ľudia zabúdajú na kúpacie vesty, plávajú ďaleko od brehu a potápajú sa hlboko, často tam, kde je to zakázané. Nie je raritou, že v jazerách sa kúpu aj neplavci. Tí by do vody hlbšej ako po pás ísť vôbec nemali.
Topia sa však aj skúsení plavci. Dostanú kŕč do nohy, infarkt zo studenej vody alebo stačí, ak sa im noha zachytí do vodných rastlín. „Najlepšia rada je nepreceňovať svoje sily. Idem pokojne, neskáčem do neznámej vody ani keď ju poznám, lebo neviem, čo sa pod tou vodou môže nachádzať,“ vysvetlil hasič a potápač z Krajského riaditeľstva Hasičského záchranného zboru Bratislava Peter Hriž.
Čo radia odborníci?
Ísť na veľkú vodu je lepšie v skupine, ako sám. Pri záchrane rozhoduje prvých päť minút. Väčšina topiacich sa nekričí, lapá po dychu a metá rukami. „Keď vidíme, že sa niekto topí, tak by sme sa mali z brehu snažiť mu hodiť nejakú plávajúcu pomôcku. Nemali by sme za takýmto topiacim sa do vody ísť. Je schopný aj trénovaného plavca stiahnuť pod vodu,“ priblížil hlavný lekár Záchrannej zdravotnej služby Martin Michalov.
„Nie je problém zaviazať na tenkú šnúrku pet fľašu, ktorú pri plávaní budem ťahať za sebou. Ak sa dostanem do problémov, sto kilogramov hmotnosti udrží vystabilizovanú osobu na hladine,“ priblížil Baran.
Utopenie sa patrí celosvetovo medzi najčastejšie príčiny úmrtia. Kým v zahraničí bývajú záchranné kolesá alebo aspoň laná aj pri riekach či jazerách, na Slovensku častejšie chýbajú. Riziko sa dá znížiť aj tak, že si na kúpanie vyberieme vodné plochy, ktoré nie sú opustené a ideálne sú aj strážené.
