Repka či pšenica sa zrejme z polí dostanú tento rok do skladov neskôr. Žatva sa v mnohých regiónoch oneskorí. Môžu za to májové dažde aj chladnejšie počasie. Na druhej strane pravdepodobne prispeje k lepšej úrode.
V pestovaní pšenice či repky je Slovensko viac ako sebestačné. Hoci úrodu lokálne poškodili výdatné dažde, na väčšine Slovenska skôr pomohli.
„Vyzerá to veľmi nádejne a sľubne, pretože máj bol presne podľa toho porekadla, že studený máj, v stodole raj. Ešte bol aj dosť vlhký, takže vyzerá to celkom nádejne,“ uviedol pestovateľ z Dedinky Jozef Mechura.
„Obilniny aj ozimné plodiny sú dobre naštartované. Čo sa týka aj jarín, tiež dostávajú pravidelnú vodu. Je to celkom iný rok v porovnaní s minulým rokom,“ priblížil predseda Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Ján Dzurjanin.
Tohtoročnej žatve sa venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
Vlaňajšie obrovské sucho
Úroda sa v dobrom svetle ukazovala aj v takomto období presne pred rokom. Potom ju však zasiahlo obrovské sucho, jedno z najväčších v histórii Slovenska. Poľnohospodári sú preto vo vyjadreniach tento rok opatrní.
„Katastrofa vás môže postihnúť zo dňa na deň. Určite sa žatva začne neskoršie, predpokladám až okolo desiateho možno dvanásteho či štrnásteho júla,“ dodal pestovateľ z okolia Želiezoviec Róbert Kováč. Predseda Dzurjanin uviedol, že pestovatelia by potrebovali aj trocha slnečnejšieho počasia.
Obavy aktuálne vzbudzujú vo farmároch skôr ceny, za ktoré úrodu predajú. Sú totiž výrazne nižšie ako pred rokom. „Ceny sú problém, ale úroda vyzerá dobre. Občania sa nemusia obávať toho, že by sme nemali múku alebo by sme nemali repkové či slnečnicové semeno,“ skonštatoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Vyššiu úrodu očakávajú poľnohospodári aj napriek tomu, že tento rok nechali ležať úhorom asi o 2 percentá pôdy viac, ako vlani. Z produkčnej plochy ukrojili aj takzvané biopásy.
