Británii sa nepáči, že v texte spoločného vyhlásenia po samite medzi krajinami Európskej únie a Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) obsahuje argentínsky názov pre Falklandské ostrovy.
S odvolaním sa na zdroje z britskej diplomacie to napísal v stredu denník Financial Times. Spomínanú pasáž o sporných ostrovoch v južnej časti Atlantického oceánu oslavuje ako veľký úspech argentínska diplomacia. Hovorca únijnej diplomacie uviedol, že únijný blok sa nepridáva ani k jednej strane sporu.
V spoločnom vyhlásení po samite, ktorý sa uskutočnil tento týždeň v Bruseli, sa píše, že EÚ uznáva historickú pozíciu združenia CELAC „vo veci Malvín/Falklandských ostrovov“. Podľa vyhlásenia je postoj latinskoamerických krajín „založený na význame dialógu a na dodržiavaní medzinárodného práva v mierovom riešení rozobratý“.
Argentínska diplomacia vníma danú pasáž, ako svoj veľký úspech. Podľa Buenos Aires je to prvýkrát, čo Európska únia uznala v oficiálnom dokumente postoj latinskoamerických štátov. „Toto spoločné vyhlásenie predstavuje ďalšiu výzvu medzinárodného spoločenstva Británii, aby súhlasila s naplnením svojej povinnosti obnoviť rokovania o zvrchovanosti (nad ostrovmi) s Argentínou,“ uviedol argentínsky minister zahraničia Santiago Cafiero.
V Londýne to vyvolalo istú nevôľu
Vyhlásenie však v Londýne vyvolalo istú nevôľu. Podľa denníka Financial Times britskí diplomati žiadali o vysvetlenie situácie predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Podľa zdrojov z britskej diplomacie minister zahraničia James Cleverly žiadal, aby sa vyhlásenie Falklandskými ostrovmi nezaoberalo. „Argentínska vláda môže lobovať, ako chce, to ale nič nemení na tom, že Falklandské ostrovy sú Británia,“ povedal denníku predstaviteľ blízky ministrovi zahraničia.
„(Briti) sú znepokojení použitím názvu Malvíny,“ povedal denníku únijný diplomat. Podľa hovorcu únijnej diplomacie však EÚ k otázke Falklandských ostrovov nezastáva žiadny postoj, pretože otázku neprerokovali členské štáty. „EÚ nezastáva žiadny postoj vo veci takejto témy bez mandátu (Európskej) rady,“ uviedol Stano.
Argentína trvá na tom, že by Británia mala s ňou začať rokovania o odovzdaní ostrovov v južnom Atlantiku. Latinskoamerický štát sa pokúsil ostrovy vojensky obsadiť v apríli roku 1982. V júni toho istého roku sa britskému námorníctvu podarilo ostrovy získať späť. Pri konflikte zahynulo 648 Argentínčanov a 255 Britov. Londýn poukazuje na výsledky referenda z roku 2013, v ktorom si drvivá väčšina obyvateľov ostrovov vybrala zostať pod britskou vládou.
