Športový manažér HC Košice Gabriel Spilar hlási, že úradujúci majster má mužstvo na nový ročník extraligy vyskladané. A nielen na ňu. Východniari budú reprezentovať Slovensko aj v prestížnej hokejovej Lige majstrov.
„Veľa urobila najmä atmosféra, ľudia boli počas play-off fantastickí. Samozrejme, značný podiel má aj tréner a podmienky, ktoré hráčom vytvárame,“ priblíž kľúč k udržaniu približne tretiny majstrovského kádra Spilar.
Ten aj napriek tomu nie je pri pohľade na nabitú súpisku úplne spokojný. Doniesť späť do materských Košíc sa mu nepodarilo odchovancov a juniorských reprezentantov Petra Repčíka a Róberta Bača.
Nielen o Lige majstrov, nasadzovaní mladých hráčov či skladbe kádra na novú sezónu sme sa porozprávali s bývalým útočníkom, dnes športovým manažérom HC Košice, Gabrielom Spilarom.
Na úvod, ako vyzerajú vaše dni od zisku majstrovského titulu?
Od mája, hneď po tom, ako sa nám podarilo získať titul, začala manažérska klasika. Spolu s hlavným trénerom Danom Cemanom sme začali pracovať na prípravách na nový ročník. Môžem povedať, že pred dvomi týždňami sme uzavreli káder, s ktorým sme spokojní.
Prvé dva júlové týždne budem mať, rovnako ako hokejisti, dovolenkové. V treťom a štvrtom týždni začína príprava na sezónu, aby hráči mali k dispozícii všetko, čo majú mať.
Do Košíc sa podarilo priniesť titul po dlhých ôsmich rokoch. Opadol z vás už aspoň trocha tlak? Pracuje sa vám ľahšie?
Všetkým nám zisk titulu pomohol. Na druhej strane je to veľký záväzok do ďalšej sezóny. Nikto nechce vyskočiť a potom spadnúť, čiže sa musíme udržať na čo najvyššej kvalite a mať opäť úspešný ročník.
S príchodom Cemana sa cítim istejšie
Na začiatku ročníka, keď sa mužstvo nachádzalo na spodných priečkach tabuľky, smerovali fanúšikovia ostrú kritiku aj na vašu osobu. Ako ste sa s podobnými rečami vyrovnávali?
Tým, že som aj pred tým pôsobil v Košiciach veľa rokov ako hráč, tak môžem povedať, že zvyk je železná košeľa. Na mňa to nemalo žiaden dopad, že by som sa nad tým nejako extra zamýšľal. Sú to názory ľudí.
Vedel som, ako sme pracovali, ako pracujeme a ideme si za svojím cieľom. Možno to teraz pôsobí arogantne alebo namyslene, ale veril som v nás a nakoniec to skončilo najlepším možným spôsobom.
Na začiatku si nikto z týchto ľudí neuvedomoval, že nebolo ľahké prejsť s takýmto mužstvom a menami v ňom z veľkej Steel arény do malej Crow arény. Legionári to nevedeli pochopiť, báli sa, čo bude.
V tom momente pre mňa september nebol zlomový. Určité obavy prišli na prelome januára a februára, kedy nám to nešlo. Urobili sme však s trénerom dobré doplnenie kádra, chlapci držali spolu a utvorili dobrú partiu.
Aké náročné bolo vtedy zahraničným hráčom vysvetliť, čo sa deje?
Vtedy ani veľmi nešlo o vysvetľovanie. Dôležité bolo, aby pochopili, že je to len dočasné riešenie. Každý chce vedieť vysvetlenie, preto bolo pre nás dôležité, aby sme im nehovorili klamstvá a aby vedeli, od čoho sa môžu odraziť – koľko zápasov odohráme v Crow aréne a ako dlho tam budeme.
Začiatok nebol jednoduchý, pretože sme prehrávali, chodilo málo ľudí a podmienky v Crow aréne neboli také ako v Steel aréne. Na druhej strane patrí vďaka Crow aréne, že sme tam vôbec mohli ísť.
Je to pekný a útulný štadión, podmienky boli vytvorené dosť profesionálne. Nič by však nešlo bez toho, keby zahraniční chlapci aj Slováci neboli charakterní. Spolu sa potiahli a nakoniec to dopadlo tak, že sme v apríli získali titul. Tým, že to neboli ľahké časy a chlapci museli držať spolu, tak práve v Crow aréne sa začala kabína dávať dokopy. Následne, keď prišli lepšie časy, tak už to išlo na ľahšej vlne.
Športovým manažérom HC Košice ste sa stali v marci 2021. Aktuálne ste vyskladali už svoje tretie košické mužstvo. Čo ste sa za ten čas na svojej pozícii naučili?
Začínal som už sezónu predtým v Michalovciach, aj keď to nebolo oficiálne. Skončili sme tretí a následne som sa presunul do Košíc. Tým, že som hral hokej veľmi dlho už od detstva a hokej bol jediné, čo som vedel robiť, tak sa mi splnil sen a môžem robiť to, čo som si vždy želal. Niekedy sa sny plnia.
Robím to tak, ako to cítim. Samozrejme, s Danom Ceamanom musíme mať aj šťastie pri výbere hráčov. Aj keď som bol v Košiciach prvý rok, tak som sa snažil, aby mužstvo bolo dobre vyskladané výkonnostne, ale aj charakterovo. Nie vždy sa to však podarí.
S príchodom Dana som sa začal cítiť istejšie. Čerpať viem aj z mojich dlhoročných hráčskych skúseností. Poznal som a videl som určitých manažérov ako sa správajú, čo mi pomáha. Učím sa nielen zo svojich chýb, ale aj ich. To platí aj o dobrých veciach.
Majstrovský titul ako športový manažér už máte. Aké sú vaše ďalšie osobné ciele?
V prvom rade som veľmi rád, že sa nám podarilo získať titul, pretože je to aj hodnotenie mojej práce. Ešte je to len začiatok mojej cesty. Som Košičan, takže si veľmi cením, že sa to podarilo, pretože posledné tri sezóny, ešte keď som tu hral, tak sme aj s výborným kádrom a hráčmi ako Laco Nagy či Marcel Haščák, vypadávali v prvom kole play-off a nebol to dobrý pocit. Ten prvotný cieľ, vrátiť ľuďom titul, samozrejme aj sebe, keďže sa na tu prácu potrebujete sebarealizovať, sa podarilo splniť.
Teraz potrebujeme nadviazať na našu prácu a snažiť sa, aby ľudia začali chodiť na hokej ešte viac, aby mali radosť z hokeja a aby kultúra bola taká ako predtým. Vieme, že košickí fanúšikovia sú nároční a ja verím, že im ponúkneme kvalitný hokej.
Liga majstrov hráčov láka
Po boku Dana Cemana už s určitosťou nebude pokračovať asistent Fín Timo Saarikoski. Jeho uvoľnenú stoličku obsadil Kanaďan Ryan Colville, ktorý sa môže pochváliť ziskom Stanley Cupu s Los Angeles Kings. Ako sa zrodila táto spolupráca?
Asistenta si z viacerých mien vyberal sám Dan Ceman. Najviac mu po rozhovoroch sadol práve Ryan, ktorý sa do hokeja vyzná. Je to videoanalytik a má aj skúsenosti zo striedačky. Myslím si, že spolu s Danom to bude dobrý mix. Verím, že sa pri nich priučí aj Tomáš Kochan a v budúcnosti s ním budeme môcť rátať aj vyššie.
Na ostatných pozíciách v realizačnom tíme už nebudete meniť nič?
Nie, všetko ostáva bez zmeny.
Na oficiálnej stránke boli zatiaľ predstavené nové posily a hokejisti, ktorí ostávajú. Ktorí hráči však definitívne odchádzajú?
Zo Slovákov už nebudú pokračovať Jakub Linet, Marek Hovorka, Ladislav Romančík, Marek Slovák a Radoslav Tybor. Z legionárov Jordon Southorn, Ville Leskinen a Denis Parshin.
K hráčskemu kádru môžem ešte povedať, že sme blízko dohody s obrancom Jensom Olssonom. Beriem to tak, že už máme naplnenú legionársku kvótu.
Olsson oslávi v decembri už 39. narodeniny, takže jeho bohaté skúsenosti musia byť veľkým prínosom.
Dovolím si tvrdiť, že Jens bol najlepším obrancom v play-off nielen u nás, ale aj v lige. V jeho prípade vek vôbec nehrá rolu. Je to výborný korčuliar, pomohol aj v šatni a na ľade bol perfektný.
Niekto si možno povie, že by sme mali vybrať niekoho mladšieho, ale v jeho prípade je vek skutočne len číslo. Pred rokom dal vo švédskej lige, ktorá je na úplne inej úrovni, 20 bodov. Bolo našim hlavným cieľom udržať si ho.
V bránkovisku uvidíme aj naďalej duo Janus – Riečický. Janus sa blysol v základnej časti, Riečicky bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča play-off. Rozprávali ste sa už, ako ich budete vyťažovať?
Toto je skôr otázka na trénera brankárov Dušana Strharského a Dana Cemana. Tým, že sú dvaja vyrovnaní brankári a perfektne vychádzajú aj mimo ľadu, tak je ťažké určiť, kto začne a bude prvý. Myslím si, že my máme v tíme dve jednotky.
Mať takúto dvojicu brankárov je pre všetkých v mužstve niečo úžasné. Máme v nich veľkú istotu. Chlapci potrebujú mať na ľade istotu a v osobách Janusa a Riečického ju aj majú. Tým som si sto percentne istý.
Bolo náročné ich v Košiciach udržať?
Myslím si, že sme sa vedeli dohodnúť v celkom dobrom čase a s ničím výrazným nebol problém. Nehovorím, že to bolo ľahké, ale vždy je dôležitý aj prístup medzi hráčom, trénerom a manažérom. V tomto prípade boli všetky tri strany spokojné a radi, že tu chlapci ostanú.
Okrem vyššie spomenutých odídencov ste udržali približne tri štvrtinu majstrovského kádra. Ako sa vám to podarilo?
Veľa urobila najmä atmosféra, ľudia boli počas play-off fantastickí. Samozrejme, veľký podiel má aj tréner a podmienky, ktoré hráčom vytvárame. Myslím si, že trocha tomu prispela aj moja maličkosť.
Veľmi veľa spravil zisk titulu. Viem si porovnať, ako vyzerali rokovania pred rokom, keď sme vypadli v semifinále a nespravili úspech počas posledných siedmich rokov. Teraz sú hráči aj sami naklonení príchodu. Vyskladať a podpísať celé mužstvo sa nám tentokrát podarilo skôr ako minulý rok.
Väčšina hráčov po príchode pre klubový web povedala, že sa špeciálne tešia na účasť v Lige majstrov. Uľahčil rokovania aj tento faktor?
Určite áno. Do karát nám hrá aj to, že Liga majstrov má nový formát a budeme hrať až so šiestimi silnými mužstvami a hráči sa budú chcieť ukázať. Rovnako tak verím, že veľkým plusom bude aj dátum.
Predtým sa hralo predposledný augustový víkend, teraz sa bude hrať na prelome augusta a septembra, takže ľudia už budú doma z dovoleniek. Hráme s výbornými mužstvami, a preto budeme radi a vďační, ak nás prídu podporiť v čo najväčšom počte. Fanúšikovia sa majú na čo tešiť.
Čo sa týka posíl, zo Slovákov ste angažovali Tomáša Ziga, Mária Luntera a Filipa Krivošíka. Prečo padla voľba práve na nich?
Mária Luntera sme chceli získať už minulý rok počas play-off, ale bol podpísaný v Mladej Boleslavy. Rovnako tak bol v našom hľadáčiku v minulej sezóne aj Filip Krivošík. Ziga sme oslovili, pretože nepodpísal na Slovane a je vhodným typom na pozície, na ktoré ho potrebujeme.
Hlavné je, že všetci sú Slováci s perfektným charakterom a morálkou, ktorú vyžadujeme. Samozrejme, nemôže byť 25 chlapcov s rovnakým charakterom, ale dôležitá je pracovitosť. Vieme, čo náš tréner so svojim štábom vyžaduje. Sme radi, že sme získali takéto typy hráčov.
Po Bartánusovi, Jääskeläinenovi a Lamperovi sú Zigo a Lunter ďalší dvaja hráči, ktorí hrali pod Cemanom už v Banskej Bystrici. Vyžiadal si ich on sám?
Nie, nie. Táto zhoda nemá s ich angažovaním nič spoločné a je to len náhoda.
Juniori nespĺňajú Cemanové požiadavky
V minulom ročníku dostal z mladíkov príležitosť v A-mužstve najmä Antonín Bartoš. Máte už teraz vo výhľade nejakých mladých hráčov, ktorým plánujete dať šancu?
Vo výhľade sme mali dvojicu Peter Repčík a Róbert Bačo. Obidvaja sa však rozhodli pokračovať v zámorí. Držíme im palce a veríme, že raz sa v našom drese predstavia. Sú to hráči, ktorých sme videli už na MS do dvadsať rokov, a vedeli by splniť náročné požiadavky Dana Cemana v zápasoch i tréningoch.
Na tréningoch sme už dali príležitosť aj chlapcom z našej juniorky, ale ani na tých tréningoch nespĺňali to, čo by mali. Náš tréner je dvestopercentný profesionál a detailista a hráči musia pod jeho vedením zvládať tréningy.
To sa v ich prípade nedialo, neboli dostatočne vyspelí, a tak padla voľba hlavne na Bača a Repčíka. Ich si viem fakt predstaviť hrať s našimi top hráčmi, ktorí by ich potiahli. Mrzí má to, pretože mužstvo vyzerá na papieri silné a určite by sa len a len posunuli.
Na čom teda stroskotali rokovania?
Samozrejme, Kanada a zahraničie lákajú viac. Je to ich prvotný cieľ, pre ktorý hrajú hokej. Verím, že sa nám postupne podarí do tímu dostať aj mladíkov a ako klub si vytvoríme dôveru u mladých hráčov i rodičov, že budú hrať.
Na druhej strane, potrebujeme aj mladých hráčov, ktorí si už niečo preskákali, budú sa vedieť zapojiť, zvládať ťažké zápasy aj systémové veci s trénerom. Verím, že to príde a dôveru od hráčov i rodičov získame.
Ako to vyzerá s mladými hráčmi v ostatných mládežníckych tímoch HC Košice? Sú tam nejaké talenty, ktoré by mohli postupne dostať priestor v budúcnosti?
Toto sa veľmi ťažko plánuje dopredu. Všetko závisí od toho, aké máte úspechy, čo chcete dosiahnuť a čo vyžaduje tréner. Je to tréner, ktorý chce developovať alebo dosahovať úspechy? Podľa toho sa musíme riadiť.
Pravdepodobne je možnosť, že IIHF nebude brať ukrajinských hráčov ako legionárov, čo by nám pomohlo s Krasnozhonom a Plokhotnikom. Títo dvaja už hrali zápasy a z mladých vyčnievali.
Taktiež máme aj ďalších mladíkov, nechcem na nikoho zabudnúť, ktorí sú buď v Amerike alebo idú hrať univerzitné súťaže a nemôžu odohrať ani jeden profesionálny duel.
Snažíme sa, ale všetky tieto veci nám do toho nezapadajú, a tak nie je výsledok. Okrem hráčov a rodičov, musí nastať dôvera aj u agentov, ktorí často radšej posunu nádejného chlapca do Ameriky.
Treba na tom pracovať a veriť, že aj my ten talent vytiahneme. Ja, ako športový manažér a hráč, ktorý dostal už v 18 rokoch šancu, si dôležitosť mladých uvedomujem a je to jedna z mojich priorít.
Jedného dňa o pár rokov by som sa chcel pozerať na hráča, ktorý prešiel našimi rukami. V tejto sfére máme medzery a je to práve tá jedná vec, prečo nie som úplne spokojný s mužstvom, aj keď je vyskladané výborne.
S výchovou mladých hráčov súvisí aj téma, ktorá rezonuje v slovenskom hokeji počas posledných mesiacov. Kluby rokujú o tom, ako sa bude v budúcnosti postupovať a zostupovať z najvyššej súťaže. Ktorý model je bližší vám?
Toto je otázka finančného nastavenia. Všetci vieme, že keď sa vypadáva, tak kluby do toho dávajú viac peňazí, pretože nechcú vypadnúť. Z čisto športového hľadiska je, samozrejme, lepšie vypadávať a postupovať priamo. Aj ten čo postúpi, však musí postúpiť s tým, že dokáže zariadiť všetko, ako to majú v ostatných extraligových kluboch. U mňa je to teda 50 na 50.
Z praktického hľadiska tomu musíme nájsť nejaký kľúč. Počas uplynulej sezóny sme však videli, že ročník bol perfektný a hralo sa až do konca.
K tejto téme by som chcel ešte povedať, že ročníkovo sú mladí chlapci, ktorí majú výnimku. Boli to hráči narodení v ročníku 2003, ako napríklad Antonín Bartoš. Teraz sú to hráči narodení v roku 2004.
Aj tu musíme nájsť nejaký zlatý stred so zväzom, aby ročníky 2003 aj 2004 boli spojené do tejto výnimky. Je až neuveriteľné, že devätnásťročný Bartoš je už na túto výnimku starý a osemnásťročný hráč zas mladý.
Bolo by najlepšie, ak by sme debatu otvorili ešte pred touto sezónou a ročníky 2003 a 2004 boli spojené a mali výnimky. Takto si aj sami, kluby i zväz, zabíjame mladých a strednú generáciu.
Silnejších súperov dostať nemohli
Nielen Košice, ale aj celé Slovensko, budete reprezentovať už v spomínanej Lige majstrov. Posledný slovenský zástupca HC Slovan Bratislava počas posledných dvoch účastí nezískal ani bod. Aký cieľ ste si vymedzili v HC Košice?
Máme perfektných súperov, s ktorými sa chceme porovnávať a vidieť, na akej úrovni je európsky hokej, aj keď to už teraz dosť dobre vieme. Myslím si, že aj zahraniční hráči a Slováci, ktorých sme podpísali, sú na vysokej úrovni.
Veľmi sa na tieto konfrontácie teším, pretože silnejších súperov sme už dostať nemohli. Možno, keby tam ešte bola Tappara Tampere, tak by to bola najväčšia čerešnička na torte. Môžem sľúbiť, že do každého dulu pôjdeme naplno s cieľom vyhrať a pripraviť sa čo najlepšie na ligu.
Kedy odštartujete spoločnú prípravu na ľade?
Malo by to byť v utorok prvého augusta v Steel aréne. Následne odohráme nejaké prípravné duely a 31. už hráme prvý duel Ligy majstrov.
Doteraz je známe, že sa v rámci prípravy predstavíte na Tatranskom pohári. Môžete prezradiť ostatných súperov, s ktorými si zmeriate sily?
Máme potvrdené aj ďalšie prípravné stretnutia, ešte hľadáme súpera na posledný týždeň pred Ligov majstrov. Predsa, naša poloha nie je veľmi vyhovujúca a nechceme hrať s domácimi mužstvami, pretože s nimi bude hrať veľmi veľa počas celej sezóny. Snažíme sa dohodnúť nejaký kvalitný duel týždeň pred CHL. Názvy klubov zatiaľ neprezradím, neskôr ich zverejníme na oficiálnej stránke.
Chystáte sa aj na nejaké kratšie sústredenie do zahraničia ako počas minulých rokov?
Tento rok nie, pretože budeme hrať Ligu majstrov a už nám neostalo viac priestoru.
