V budúcnosti by štát mohol vedieť rýchlejšie a adresnejšie pomáhať ľuďom, ktorí majú problémy s vysokými faktúrami za energie. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) totiž vypracovali definíciu energetickej chudoby. Podľa nej ohrozuje takmer každú desiatu domácnosť.
Niektoré domácnosti na Slovensku aj naďalej zápasia s dôsledkami energetickej krízy.
„V zime to samozrejme boli náklady spojené s vykurovaním ale teraz v letných mesiacoch kedy stúpajú teploty, tak musíme naopak riešiť ako ochladíme tých ľudí, kde sa cieľová skupina ako ľudia bez domova napríklad vedia osprchovať,“ uviedla Monika Molnárová, PR manažérka Slovenskej katolíckej charity.
Energetickej chudobe sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová a redaktor RTVS Vladimír Amrich:
Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v novej štúdii poukazujú na paradox. Hoci na Slovensku máme jedny z najnižších cien energií v Európe, patríme ku krajinám, s veľmi rozšírenou energetickou chudobou. Predovšetkým na juhu a východe krajiny.
„Z našich dát vyplýva, že takou vážnou energetickou chudobou, ktorú musíme rýchlo riešiť, je ohrozených zhruba osem až desať percent slovenských domácností,“ informovala Dušana Dokupilová, autorka štúdie o energetickej chudobe.
Najčastejšie s výdavkami na energie zápasia úplné rodiny s deťmi. Tvoria až 40 percent zo všetkých ohrozených. Najväčšie finančné ťažkosti s energiami zas majú jednorodičovské domácnosti. Problémom sú relatívne nízke príjmy a zastaranosť obydlí.
„Máme veľkú skupinu ľudí, ktorí sú aj príjmovo chudobní a súčasne energeticky chudobní. Ale máme aj takú skupinu ľudí, ktorí sú iba energeticky chudobní. To znamená, že oni dajú príliš veľa na energie zo svojho príjmu, lebo majú domácnosť, ktorá nie je zateplená, ktorá je jednoducho energeticky neefektívna,“ pokračovala Dokupilová.
„Nevedia si zaplatiť napríklad komplexnú rekonštrukciu svojho domu. Čiže takýmto ľuďom my nutne potrebujeme pomôcť a takýchto ľudí by som zadefinovala ako energeticky chudobných,“ dodala.
Iné pravidlá na dotáciu na obnovu domov
Podľa energetickej ombudsmanky by pomohlo zmiernenie pravidiel pri dotáciách na obnovu domov.
„Aby tie dotačné schémy sa niesli v tom zmysle, že trebárs, napríklad, štát by preplatil 80 percent a ten občan 20 percent. Napríklad. Alebo by zanikli niektoré povinnosti, to že musí on preukázať 30 percentnú úsporu. Ja túto povinnosť by som úplne zrušila,“ skonštatovala Monika Jankovičová, energetická ombudsmanka.
Za domácnosť ohrozenú energetickou chudobou navrhujú autori štúdie považovať domácnosť, ktorej po zaplatení faktúr za energie vrátane vodného a stočného zostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Pre jednu dospelú osobu by to bolo zhruba 400 eur. Autori však navrhujú používať aj ďalšie parametre.
