Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Ženy tvoria v priemere sotva štvrtinu z kandidátov strán z pásma zvoliteľnosti, upozorňuje Inštitút ľudských práv

Rodovo vyváženú kandidátku má len jedno hnutie.

Ženy tvoria v priemere sotva štvrtinu z kandidátov strán z pásma zvoliteľnosti, upozorňuje Inštitút ľudských práv
Ilustračná snímka krúžkovania kandidátov na kandidátnej listine. Foto: SITA/Diana Černáková

Ženy tvoria sotva štvrtinu z kandidátov zapísaných na kandidačných listinách politických subjektov pohybujúcich sa v pásme zvoliteľnosti. Rodovo vyváženú kandidátku má len hnutie Progresívne Slovensko (PS). Na posledom mieste skončila strana Smer-sociálne demokracia (Smer-SD), za ktorú kandiduje 20 žien. Vyplýva to z analýzy Inštitútu ľudských práv (IĽP), ktorá skúmala kandidátne listiny politických subjektov dlhodobo sa pohybujúcich v pásme zvoliteľnosti.

Ide o strany Smer-SD, Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia PS, Republika, OĽaNO a priatelia, Sme rodina a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Za progresívcov kandiduje 76 žien.

Za nimi sa nasleduje hnutie Sme rodina so 45 kandidátkami. Tretie miesto obsadilo hnutie OĽaNO a priatelia, za ktoré sa o poslanecký post uchádza 34 žien. SaS a KDH majú zhodne po 27 ženských kandidátok a za stranu Hlas-SD kandiduje 29 žien.

„Ženy zaberajú v priemere iba 24 percent na kandidátnych listinách týchto subjektov. V prvých desiatkach je to ešte menej. Počet žien v populácii je pritom 51 percent. Na Slovensku ženy navyše predstavujú až 62 percent spomedzi osôb, ktoré úspešne absolvovali vysokoškolské štúdium,“ uviedla manažérka projektu Podpora rodovej rovnosti Dominika Stuchlíková.

Doplnila, že rovné zastúpenie žien pri riadení štátu nie len otázkou spravodlivosti a reprezentatívnosti. Skúsenosti zo zahraničia poukazujú aj na to, že spoločnosti s vyšším zastúpením žien vo vrcholových funkciách lepšie odolávajú krízam, ako ukázala aj nedávna pandémia, a sú prosperujúcejšie.

Dočasné kvóty

Možné riešenie podľa Stuchlíkovej predstavuje zavedenie dočasných kvót, keďže takéto opatrenia sa v mnohých štátoch ukázali ako prospešné. „Ozvali by sa, samozrejme, hlasy, ktoré by to považovali za neadekvátny zásah do volebnej súťaže, no nie je to tak. Prekážky, ktorým čelia ženy pri snahe participovať na veciach verejných sú iné a početnejšie ako tie, ktorým čelia muži,“ vraví Stuchlíková.

„Už teraz platia pravidlá, ktoré definujú, že do NR SR nemôže kandidovať osoba mladšia ako 21 rokov alebo o post hlavy štátu sa nesmie uchádzať osoba mladšia ako 45 rokov. Povinnosť predkladať rodovo vyvážené kandidátne listiny by bola iba logickým pokračovaním reflektujúcim stav našej spoločnosti” dodala.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko