Biodegradovateľný plast by sa dal vyrobiť z mŕtvych múch, oznámili vedci na zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti (ACS). Tento objav by mohol byť užitočný, pretože je ťažké nájsť zdroje biologicky rozložiteľných polymérov, ktoré nemajú iné využitie. Napríklad pri výrobe potravín, uviedol The Guardian.
„Môj tím už 20 rokov vyvíja metódy na premenu prírodných produktov – ako je glukóza z cukrovej trstiny alebo stromov – na rozložiteľné, stráviteľné polyméry, ktoré nezostávajú v životnom prostredí,“ uviedla výskumníčka Karen Wooleyová z Texaskej univerzity A&M v USA. „Tieto prírodné produkty však pochádzajú zo zdrojov, ktoré sa používajú aj na výrobu potravín, palív, v stavebníctve a doprave,“ dodala.
Kolega navrhol, že by mohla použiť odpadové produkty, ktoré zostali z chovu čiernych mušiek. Larvy mihúľ obsahujú bielkoviny a ďalšie živiny. Preto sa chovajú na kŕmenie zvierat a rozkladajú aj odpad. Dospelé muchy sú však menej užitočné. Wooleyovej tím sa ich preto snaží využiť na výrobu užitočných materiálov.
Riešenie sucha
Vedci zistili, že hlavnou zložkou mušiek je chitín. Polymér na báze cukru, ktorý spevňuje schránku alebo exoskelet hmyzu a kôrovcov. Na získavanie chitínu sa už používajú schránky kreviet a krabov. Vedci uviedli, že chitínový prášok získaný z múch sa zdá byť čistejší ako chitín z kôrovcov a extrakcia chitínu z múch by mohla zabrániť obavám z alergií na niektoré morské plody.
Tím vytvoril hydrogél z mŕtvych múch, ktorý dokáže absorbovať 47-násobok svojej hmotnosti vo vode len za jednu minútu. Tento produkt by sa mohol používať na ornej pôde na zachytávanie záplavovej vody a potom na pomalé uvoľňovanie vlhkosti počas sucha.
„V Texase máme neustále buď záplavy alebo suchá. Takže som sa snažila vymyslieť superabsorpčný hydrogél, ktorý by to mohol riešiť,“ povedala Wooleyová.
Bioplasty z mušiek
Výskumníci dúfajú, že čoskoro budú môcť z mušiek vytvoriť bioplasty, ako sú polykarbonáty alebo polyuretány. Tie sa tradične vyrábajú z petrochemikálií. Tieto plasty neprispejú k problému znečisťovania životného prostredia. Budú totiž rozložiteľné.
„Nakoniec by sme chceli, aby hmyz jedol odpadové plasty ako zdroj potravy, a potom by sme ich opäť zbierali a zhromažďovali ich zložky na výrobu nových plastov. Takže hmyz by nebol len zdrojom, ale potom by skonzumoval vyradené plasty,“ dodala vedkyňa.
