Pamätný deň rómskeho holokaustu sa na Slovenku pripomína 2. augusta od roku 2005. Ide o spomienku na takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí, ktorí zomreli v noci z 2. na 3. augusta 1944 v najväčšom nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau.
Počas druhej svetovej vojny zomrelo približne 500-tisíc Rómov prenasledovaných na etnickom princípe a vystavených rasovo motivovanému násiliu. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe.
Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Norimberské zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásili Rómov a Židov za „nepriateľov rasovo čistého štátu“.
Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich „Sonderbehandlung“, čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti a premyslené vyvražďovanie.
Na Slovensku podľa sčítania obyvateľstva z roku 1938 žilo 26 265 rómskych obyvateľov, skutočný počet sa však odhaduje na dvojnásobok. Perzekúcie voči Rómom prebiehali viacerými spôsobmi.
V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života. Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom, malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov.
Tisíc obetí na Slovensku
Odohrali sa aj ďalšie prípady vraždenia Rómov na Slovensku ako napríklad v Kremničke, vo Zvolene a v Brezne. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na tisíc.
V roku 2015 vyhlásil Európsky parlament 2. august za Pamätný deň rómskeho holokaustu, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú okolo pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami v okupovanej Európe.
Európska komisia prijala v roku 2020 Strategický rámec EÚ pre Rómov. Jeho cieľom je poskytnúť všetkým Rómom príležitosť naplno využiť svoj potenciál.
Komisia za týmto účelom stanovila komplexný trojpilierový prístup: rovnosť so všetkými ostatnými členmi spoločnosti, sociálne i ekonomické začlenenie a plnohodnotná účasť na politickom, sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote.
