Minulý rok v máji sa ruským okupantom na Ukrajine vzdalo tritisíc ukrajinských vojakov. Medzi nimi bol vojak, ktorý si vytrpel mučenie. Svoj príbeh vyrozprával pred kamerou RTVS. Ďalšie stovky jeho spolubojovníkov nemali také šťastie.
Hneď dvoma ruskými zajatiami prešiel Čudik, rodák z Donecka. Štáb RTVS sa s ním stretol počas jeho rehabilitačného pobytu v Kyjeve. Prvý raz ho zajali v bitke o Šyrokyne v roku 2015.
S ukrajinským vojakom, ktorý prežil ruské mučenie, sa rozprával redaktor RTVS Matej Šulc. Upozorňujeme, že niektoré zábery nie sú vhodné pre deti a citlivé povahy.
„Odsúdili ma na 18 rokov podľa jedného paragrafu a na 20 rokov podľa druhého. Spolu 38 rokov,“ hovorí Čudik, bojovník bataliónu Azov.
Po troch rokoch rokoch ho vymenili a vrátil sa na front už ako záchranár. Po začiatku ruskej invázie slúžil v Mariupole, neskôr v Azovstale. Práve v nemocnici Azovstal nakrútil videá, ktoré nám ukázal.
„Podľa mňa veľmi dobre vedeli, kde je nemocnica a cielili na ňu. Kým som bol v areáli, teda od 14. apríla do 20. mája, tak náš bunker zničili štyrikrát,“ spomína.
Peklo mučenia
Potom prišiel rozkaz vzdať sa Rusom. Spočiatku to vyzeralo nádejne – sľubovali im výmenu do štyroch mesiacov. No namiesto toho ich väznicu v Olenivke po dvoch mesiacoch zbombardovali.
Päťdesiatsedem chlapcov prišlo o život, pretože im neposkytli žiadnu prvú pomoc. Ani nás k nim nepustili, aby sme im mohli pomôcť,“ priblížil Čudik pre RTVS.
Skutočné peklo sa však začalo až v septembri, keď ho previezli do ruského Taganrogu.
„Neustále mi dávali neadekvátne otázky a po každom takomto rozhovore som sa týždeň nevedel postaviť na nohy. A nielen nohy. Roztiahli ma a bili, mučili elektrickým prúdom, vešali. Na ruky mi dali putá, ohli ma, pod kolená dali železo a zavesili na putá. Od toho mám jazvy na rukách,“ opisuje ukrajinský vojak.
Stalo sa, že mu zlomili ruku a nohu a elektrické káble prikladali na najcitlivejšie miesta. Nútili ho spievať ruskú hymnu, recitovať proruskú báseň a vychádzky z cely mal päť minút raz za týždeň. Schudol 35 kíl a hovorí, že sa chcel zabiť.
Rok od zajatia, v máji, sa naňho usmialo šťastie a v rámci výmeny vojnových zajatcov ho prepustili. Dnes pomaly končí rehabilitáciu a o niekoľko týždňov sa chystá opäť brániť svoju krajinu v poli.
