Tatranský pohár napísal počas uplynulého víkendu svoju ďalšiu kapitolu. Na putovný pohár napokon pribudol štítok, ktorý hlása, že víťazmi 76. ročníka druhého najstaršieho turnaja v Európe sa stali domáci hokejisti HK Poprad. Druhú priečku obsadil HC Košice, s tretím miestom sa musel uspokojiť český Třinec. Bez jediného víťazstva domov odcestovali hokejisti fínskej SaiPy.
Popradčania so skalpmi majstrov
Kamzíci spod Tatier si zabezpečili účasť vo finále hladkou výhrou (4:0) nad oceliarmi z Třinca. V súboji o celkový triumf ich o deň neskôr čakal ďalší majster – tentokrát ten slovenský.
Košičania sa do streleckej listiny zapísali ako prví zásluhou Luntera, ktorý už v šiestej minúte prekonal Vaya. Hráči v bielych dresoch následne počas druhého a tretieho dejstva otočili stav stretnutia a v 49. minúte viedli už 4:1. V závere už len skorigoval skóre stretnutia Havrila.
Po konečnom výsledku 4:2 tak trofej ostala po troch rokoch pod Tatrami. „Začiatok zápasu proti Košiciam nebol z našej strany dobrý. V druhej tretine sme však ukázali silu a vrátili sa do hry. Na turnaji sme porazili českého i slovenského majstra, takže je to pre nás dobrý štart, ktorý nám ukázal, že máme nejakú kvalitu a ideme správnym smerom. Netreba to však preceniť,“ upozorňuje obranca Popradu Daniel Brejčák, ktorý sa do zápasového kolotoča vrátil po ročnej pauze zavinenej zranením kolena.
„Som hlavne rád, že môžem opäť hrať a pomôcť mužstvu dobrým výkonom. Veľa ľudí sa pýtalo, ako budem vyzerať po ročnej prestávke. Dúfam, že som nesklamal, pretože som sa pripravoval, aby som bol plnohodnotným členom zostavy a nebol len do počtu,“ opísal pocity zo svojho návratu 36-ročný Brejčák.
Okrem tímového prvenstva sa nový popradský kapitán mohol potešiť aj z individuálneho ocenia. Organizátori ho totiž vyhlásili za najlepšieho beka turnaja. „Nezakladám si na tom. Samozrejme, nastupujem do zápasu s tým, že chcem hrať najlepšie ako viem. Vybrali ma, teším sa z toho, ale ideme ďalej,“ ozrejmila dlhoročná opora popradským zadných radov, ktorá prebrala kapitánske céčko od ďalšej klubovej ikony Patrika Svitanu.
Košice trápili oslabenia
Zverenci českého trénera Aleša Tottera tak ostávajú v príprave na nový ročník stopercentní. Naopak, prehra 2:4 je prvým nezdarom pre Košice. Tie predtým porazili Humenné, Spišskú Novú Ves i SaiPu.
„Samozrejme, že nás finálová prehra mrzí. Chceme vyhrať každý zápas, pretože na to máme mužstvo. Dnes nám to nevyšlo, sťažili nám to oslabenie, v ktorých sa Popradčania dostali do hry. Škoda, vylúčeniami sme ich nakopli,“ nechal sa počuť po stretnutí košický kapitán Michal Chovan.
Oceliarov najbližšie opäť preverí extraligový nováčik z Humenného. Potom už budú nasledovať súboje v prestížnej Lige majstrov. „Oba duely mali úroveň. Pre nás to boli pred Ligou majstrov dobré stretnutia. Myslím si, že náš tím má silu. Spojil sa dobrý kolektív, čo je základ. V minulej sezóne sme takto vyhrali titul. Máme kvalitu a stretli sme sa dobrí chalani, takže tomu v tejto sezóne opäť verím. Chceme ísť čo najvyššie, ale začneme od zápasu k zápasu, naznačil ambície deväťnásobného majstra pred novou sezónou 2023/2024 Chovan.
Nehralo sa v rukavičkách
Najstarší slovenský turnaj v ľadovom hokeji nesie prívlastok prípravný. Ten, kto preto očakával, že hráči budú hrať v rukavičkách, ostal počas sledovania jednotlivých konfrontácií prekvapený. Na ľade sa viackrát iskrilo a dvierka na trestných laviciach sa aj počas finále otvárali pravidelne.
Ľadovú plochu po pästnom súboji dokonca predčasne opustili Jendek i Fejes, „V sobotu (19. 8.) sme hrali proti českému majstrovi a máme aj českého trénera, takže sme sa chceli ukázať. Hrali sme dobrý hokej, lepší ako dnes v prvej tretine proti Košiciam. V nedeľu (20. 8.) nás zas vyzval slovenský majster. Emócie k tomu patria, štadión bol plný, takže k tomu prispeli aj ľudia. Verím, že to neboli nejaké zákernosti a bolo to fér,“ okomentoval 36-ročný Brejčák.
Pozrite si momenty, počas ktorých sa vo finále na ľade poriadne iskrilo:
Jeho náprotivok, košický kapitán Michal Chovan, mal však na rozhodcov o niečo ťažšie srdce. Aj on si pobudol na trestnej lavici, na ktorú ho arbitri poslali za nešportové správanie. „Možno to boli fauly, možno nie. Keď mám hovoriť za seba, tak komunikácia medzi hráčmi a rozhodcami musí byť na nejakej úrovni. Na to by sme si mali dávať pozor obe strany. Nikto nekritizuje, či to bol faul alebo nie, ale musíme sa rozprávať ako ľudia,“ dodal.
