Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Baku oznámilo úspechy operácie v Náhornom Karabachu. Dobyli viac ako 60 arménskych pozícií

Vojenská operácia si vyžiadala najmenej 25 mŕtvych.

Baku oznámilo úspechy operácie v Náhornom Karabachu. Dobyli viac ako 60 arménskych pozícií
Arménsky ozbrojený bojovník kráča v oblasti Martakert v separastickom území Náhorný Karabach. Foto: TASR/AP

Azerbajdžanská armáda pri svojej operácii v Náhornom Karabachu dobyla viac ako 60 arménskych pozícií. Zničila tiež desiatky nepriateľských zbraní, uviedol v utorok (19. 9.) podľa tlačových agentúr hovorca ministerstva obrany Anar Ejvazov. Baku v utorok začalo vojenskú operáciu v horskej enkláve, o ktorú vedie už desiatky rokov spor s Arménskom. Označuje ju za „protiteroristickú“.

„V dôsledku lokálnych protiteroristických akcií, podniknutých azerbajdžanskou armádou v Karabachu, bolo zničených až približne 20 bojových vozidiel pechoty, asi štyri desiatky diel, okolo 30 mínometov, dve zariadenia s protilietadlovými raketami a tiež šesť staníc rádioelektronického boja, ktoré patrili arménskym ozbrojeným silám,“ povedal hovorca na tlačovej konferencii.

Azerbajdžanské jednotky podľa neho útočia výlučne na vojenské ciele. „Civilné obyvateľstvo a civilné objekty nie sú našimi cieľmi,“ povedal podľa agentúry TASS.

Azerbajdžanská vojenská operácia si vyžiadala najmenej 25 mŕtvych, vrátane dvoch civilistov, a 138 zranených, vrátane 29 civilistov, uviedol podľa tlačových agentúr ombudsman medzinárodne neuznávanej karabašskej republiky Gegham Stepanjan.

Strategickým cieľom operácie je zabezpečiť úplnú zvrchovanosť Azerbajdžanu nad vlastným územím. Povedal to poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev agentúre Reuters. Baku je podľa Hadžijeva ochotné rokovať s Arménmi z Náhorného Karabachu iba vtedy, ak sa vzdajú a zložia zbrane. A tiež, ak rozpustia neuznávanú karabašskú republiku, jej orgány a inštitúcie.

Francúzsko útoky odsúdilo

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil „čo najdôraznejšie“ azerbajdžanské použitie sily a naliehal na okamžité zastavenie ofenzívy. Po telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom požadoval „okamžité obnovenie rokovaní o východisku z humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a nastolenie spravodlivého a trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a zaručenie práv a bezpečnosti obyvateľov Náhorného Karabachu“, uviedla agentúra AFP.

Pripomenula, že Francúzsko už požiadalo o naliehavé zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. A tiež odsúdilo vojenskú operáciu ako nelegálnu, neospravedlniteľnú a neprijateľnú. Baku v reakcii kritizovalo politiku Paríža ako nenávistnú k moslimom, islamu a Azerbajdžanu.

K apelom sa pridalo české ministerstvo zahraničia, ktoré v sociálnej sieti X uviedlo, že sleduje správy z Náhorného Karabachu s veľkým znepokojením. „Vyzývame na okamžité ukončenie vojenských aktivít. Plne podporujeme zapojenie Európskej únie. Návrat k reálnemu dialógu Baku s karabašskými Arménmi je naliehavý, „zdôraznilo.

Ruský kontingent v Karabachu vyzýva na prímerie

Ruské mierové jednotky rozmiestnené v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach vyzvali na prímerie medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskými silami. Uviedla to agentúra AFP.

„Velenie ruského mierového kontingentu vyzýva strany konfliktu na okamžité zastavenie paľby a prijatie opatrení na deeskaláciu situácie. Ako aj na pokračovanie rokovacieho procesu,“ uviedlo ministerstvo obrany v Moskve.

Ruské mierové jednotky podľa ministerstva zorganizovali evakuáciu civilného obyvateľstva v Náhornom Karabachu z najnebezpečnejších oblastí a deviatim zraneným civilistom poskytli zdravotnú pomoc. Konkrétne išlo o evakuáciu 469 ľudí vrátane 185 detí.

Irán chce sprostredkovať riešenie konfliktu

Irán navrhol, že sprostredkuje riešenie vojenského konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Teherán zároveň vyzval na dodržiavanie dohody o prímerí medzi oboma krajinami. Informovala o tom agentúra DPA.

Iránsky minister obrany Mohammad Rezá Aštíaní pred časom varoval pred možnou vojnou v Náhornom Karabachu, pripomína DPA. Irán s oboma krajinami zdieľa svoju severnú hranicu.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sú podľa agentúry tradične komplikované. Teherán opakovane obviňoval Baku zo spolupráce so západom a úhlavným nepriateľom Iránu – Izraelom. Aj napriek tomu však Azerbajdžan a Irán nedávno podpísali dohodu o obrannej a vojenskej spolupráci.

Irán, podobne ako Rusko, zachováva s prevažne kresťanským Arménskom dobré vzťahy, píše DPA.

Obvinenie z nečinnosti

Arménski separatisti obvinili medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii. Uviedla to agentúra AFP.

„Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu,“ uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.

Potýčky demonštrantov s políciou

Demonštranti v arménskom hlavnom meste Jerevan vyzývajúci premiéra Nikolu Pašinjana na odstúpenie sa dostali do potýčok s políciou. Strety zachytila miestna televízia, píše spresnil agentúra AFP.

Na záberoch arménskej televízie vidieť, ako sa niektorí z protestujúcich snažili preraziť policajný kordón a dostať sa do budovy, kde sídli vláda. Do okien, ako aj na samotných policajtov hádzali fľaše. Podarilo sa im rozbiť sklo na vstupných dverách do budovy, čo zachytila arménska pobočka stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Polícia voči demonštrantom zase zasahovala aj omračujúcimi granátmi.

Demonštranti, ktorí žiadajú premiérovo odstúpenie, vyšli do ulíc po tom, ako Azerbajdžan v utorok spustil vojenskú operáciu v spornom Náhornom Karabachu. Podľa spravodajcu AFP sa na jerevanskom Námestí republiky pred úradom premiéra zhromaždili stovky ľudí, aby odsúdili spôsob, akým Pašinjan rieši krízu v Karabachu. Skandovali pritom heslá, ako „Nikol zradca“ či „Nikol, odstúp“.

Pašinjan čelí v Arménsku protestom voči svojej vláde odvtedy, ako Jerevan v roku 2020 prišiel v šesťtýždňovej vojne s Azerbajdžanom o rozsiahle územia v Náhornom Karabachu a jeho okolí.

„Nie je možné mať lídra, ktorý stráca naše územia,“ povedal AFP jeden z demonštrantov, ktorý je zároveň vojnovým veteránom. Dodal, že Arméni chcú teraz ukázať, že neopustia svojich ľudí v Karabachu.

Ďalší z demonštrantov taktiež vyjadril frustráciu z toho, ako kompetentní riešia patovú situáciu s Azerbajdžanom. „(Pašinjan) sľubuje mier už tri roky, no a máme tu tretiu vojnu,“ povedal. „Ak vláda nedokáže ochrániť 120.000 svojich krajanov, tak sú to zradcovia a musia odstúpiť,“ dodal.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet