Nobelova cena za mier má aj tento rok veľa možných kandidátov z rôznych oblastí. Porota sa rozhoduje medzi bojovníkmi za ľudské práva, či práva utláčaných žien. Medzi kandidátmi je prezident, disident, aj aktivista. Laureáta prestížneho ocenenia oznámi odborná porota 6. októbra.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský je horúcim kandidátom stávkových kancelárií na Nobelovu cenu mieru. Mnohí odborníci však nepredpokladajú, že by cenu mohol dosť, pretože je lídrom v čase vojny.
Možným kandidátom na Nobelovu cenu za mier sa v reportáži venoval redaktor RTVS Matúš Oparty:
Ruský disident Alexej Navaľnyj má síce vysokú podporu, ale už minulý rok sa Nobelova porota zamerala na Rusko, čo znižuje jeho šancu na úspech. Predné priečky obsadzujú aj ďalší bojovníci za ľudské práva.
„Tento rok si pripomíname 75. výročie prijatia dohovoru o ľudských právach. To mohla byť príležitosť poukázať na význam ľudských práv ako základu mierových a stabilných spoločností,“ uviedol vedúci Mierového inštitútu v Osle Henrik Urdal.
Medzi nominantmi aj politickí väzni
Tretím najvážnejším kandidátom je väznený Ujgurský aktivista Ilham Tohti. Ak by cenu dostal on, zrejme by to poškodilo vzťahy Osla s Pekingom. Naposledy v podobnej situácii Čína zmrazila diplomatické vzťahy s Nórskom na šesť rokov. Do úvahy prichádza aj väznená iránska bojovníčka za práva žien Narges Mohammadiová či afgánka Mahbouba Serajová.
„Kráčam ulicami Kábulu. Okolo ide Talibanec, pozrie na mňa, ale nevidí ma. Ja pre neho neexistujem. Nie ja, ale my všetky ženy tejto krajiny pre nich neexistujeme,“ tvrdí afgánska novinárka a aktivista za práva žien Mahbouba Serajová.
Ďalšou vážnou témou sú práva domorodého obyvateľstva a ekologický aktivizmus. „Toto je obdobie rozpadu mieru. A zároveň obdobie, keď na nás dolieha tlak ekologickej krízy. Klíma môže nakoniec viesť k väčšiemu počtu konfliktov,“ vysvetlil riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre výskum mieru Dan Smith.
V tejto kategórii vyniká hnutie Piatky za budúcnosť, ktoré odštartovala Greta Thunbergová. Tiež náčelníčka domorodého kmeňa Kayapo v Brazílii Raoni Metuktiriová, ktorý desaťročia bojuje za záchranu amazonského pralesa.
