Kým strany Smer-SD alebo Republika by chceli Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zrušiť a hovoria v jeho súvislosti s politizáciou a prenasledovaním politických oponentov, Progresívne Slovensko, SaS či Demokrati sú pripravení túto inštitúciu brániť. Niektorí z nich aj v ústave.
Podobný rozkol je medzi predstaviteľmi politických strán aj pri otázke prípadných zmien v paragrafe 363, ktorým Generálna prokuratúra SR v minulosti zrušila viaceré obvinenia vo veľkých medializovaných kauzách. Týkalo sa to napríklad bývalého šéfa SIS Vladimír Pčolinského, podnikateľa Jaroslava Haščáka či predstaviteľov strany Smer-SD Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.
Progresívne Slovensko nazýva tento paragraf chorým prvkom trestného poriadku, Demokrati zas jadrovou bombou. Naopak, jeho zmenu po voľbách určite nebudú presadzovať strany Hlas-SD, Smer-SD, Republika či Sme rodina, podľa ktorých ide o významný nástroj a poistku, ktorá občanov ochráni pred zneužívaním moci zo strany štátu.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry by si želal Smer, Republika i Kotlebovci. Kritizujú politizáciu inštitúcie. „Na čele ÚŠP máme politika s jasnou názorovou ideológiou, ktorý si tam za posledné dva roky dosadil jemu názorovo blízkych prokurátorov. Stačí si pozrieť oficiálne vyjadrenia UŠP, či niektorých sudcov ŠTS, zásada zdržanlivosti v trestnom konaní im nič nehovorí. Doslova si drukujú s niektorými politikmi,“ uvádza v stanovisku strana Smer-SD.
„Dlhodobo sa ukazuje, že špeciálna prokuratúra je spolitizovaná slúži len na prenasledovanie politických oponentov (opozície) a občanov s iným názorom,“ pridáva sa predseda hnutia Republika Milan Uhrík.
„Obe inštitúcie /ÚŠP a ŠTS/ by sme zrušili. Slúžia totiž v zásade hlavne na prenasledovanie politicky nepohodlných osôb pre vládnu garnitúru, ktorá je práve pri moci. Zriaďovanie špeciálnych súdov a prokuratúr je navyše typické pre totalitné režimy, nie pre režimy demokratické,“ dopĺňa Rastislav Schlosár z ĽSNS.
O niečo zdržanlivejšia je strana Hlas-SD, ktorá ale priznáva, že „dozrel čas na odbornú diskusiu o fungovaní celého systému trestného práva na Slovensku“. Matúš Šutaj Eštok síce najskôr zhodnotil prvé roky fungovania ŠTS i ÚŠP pozitívne, ale k aktuálnemu stavu vyjadril pochybnosti. „Dnes si musia občania sami vyhodnotiť, či prioritou oboch inštitúcií bol boj s organizovaným zločinom alebo iné ciele,“ dodáva.
Sme rodina nevníma problém so zachovaním či už ŠTS alebo ÚŠP. „Skôr ide o to, aké bude mať obsadenie a akým spôsobom sa bude viesť,“ priznáva Boris Kollár. „Veľa sudcov a prokurátorov rozhoduje spôsobom nezodpovedajúcim faktom. V tomto by sa to na ŠTS a ÚŠP malo upratať,“ uzatvára predseda parlamentu.
Na opačnej strane barikády, pripravení brániť tieto inštitúcie, stoja strany Sloboda a Solidarita, Demokrati či Progresívne Slovensko. Podľa Márie Kolíkovej z SaS majú obe inštitúcie nezastupiteľnú úlohu v boji proti korupcii. „Sme pripravení obe inštitúcie chrániť aj v ústave,“ tvrdí.
S bývalou ministerkou spravodlivosti súhlasí aj Juraj Šeliga z Demokratov. „Pri ÚŠP je to o to dôležitejšie, že je formálne súčasťou generálnej prokuratúry. Toto však nie je dobré riešenie, pretože stále má generálna prokuratúra možnosti, ako zasahovať do činnosti ÚŠP. Toto je nežiaduce a treba ÚŠP odčleniť,“ navrhuje.
„Vo všeobecnosti je špecializácia súdov a prokuratúry trend, ktorý je prospešný a nevyhnutný. Politici a političky by mali neustále vytvárať pre ich špecializáciu také podmienky, ktoré zabezpečia napĺňanie verejného záujmu na úspešnom stíhaní kriminality a ochrane ľudí a spoločnosti pred kriminálnikmi,“ pripája sa Branislav Vančo z Progresívneho Slovenska.
Dôvod na zrušenie ÚŠP nevidí ani KDH. „Pre zvýšenie dôvery je však potrebné, aby do budúcna nedochádzalo k mediálnym konfliktom medzi predstaviteľmi prokuratúry a prípadné iné odborné pohľady sa riešili vždy len na profesionálnej báze rešpektujúc postavenie jednotlivých inštitúcií,“ upozorňuje bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.
Názory zástupcov jednotlivých strán sa rozchádzajú aj v otázke paragrafu 363. Kým jedni by ho najradšej zrušili alebo obmedzili, druhí ho naopak považujú za dôležitý a nedotknuteľný nástroj.
Progresívne Slovensko napríklad navrhuje nahradiť paragraf 363 novým systémom pre kontrolu zákonnosti prípravného konania, v ktorom nebude mať posledné slovo generálny prokurátor, ale nezávislý sudca. „Z paragrafu 363 sa pod vplyvom postupných nenápadných zmien právnej úpravy stal chorý prvok slovenského trestného poriadku a k jeho aplikácii súčasným generálnym prokurátorom má vážne výhrady aj Ústavný súd,“ pripomína Branislav Vančo z PS.
Zrušenie paragrafu 363 chcú aj Demokrati. „Toto ustanovenie je nástrojom, ktorým sa dá zmariť celé vyšetrovanie. Je to jadrová bomba a neexistuje záruka, že ak bude v rukách len jedného človeka, že tento ju bude používať vo verejnom záujme,“ zdôvodňuje Juraj Šeliga.
Mária Kolíková z SaS dodáva, že na ochranu zákonnosti stíhaných osôb existuje aj množstvo iných nástrojov. Paragraf 363 navrhuje zmeniť tak, aby generálny prokurátor mohol len otvárať zastavené kauzy.
Zrušenie paragrafu 363 nie je riešením podľa Viliama Karasa z KDH, zmeny však nevylučuje. „Ak sú námietky, že paragraf 363 sa používa nesprávne alebo v rozpore s doterajšou praxou, môže to ľahko kolektívne posúdiť skupina odborníkov a navrhnúť úpravy. Je to vec odbornej diskusie za okrúhlym stolom a ak z takejto odbornej debaty vyplynie potreba zmeny, KDH ich bude plne podporovať,“ vysvetľuje.
Zmenu spomínaného paragrafu určite nebudú presadzovať strany Hlas-SD, Smer-SD, Republika ani Sme rodina. Vnímajú ho ako nástroj na kontrolu prípravného konania a ochranu občanov.
„Vidíme ho ako poistku pre každého občana Slovenskej republiky, že štát proti nemu nebude zneužívať svoju moc,“ hovorí Matúš Šutaj Eštok z Hlasu.
Republika považuje 363 za súčasť systému protiváh a bŕzd, ktorá bráni zneužívaniu trestného práva. „Celý rozruch okolo jeho údajného zneužívania je vyvolaný umelo a zámerne politikmi, ktorí by si radi želali návrat politických procesov v štýle 50. rokov, kde by mohli cez účelové trestné stíhania lynčovať svojich politických oponentov,“ tvrdí Milan Uhrík.
„Paragraf 363 je jediný nástroj, ktorý vás chráni pred tým, aby si tu ľudia ako Lipšic, robili z ÚŠP nástroj na likvidáciu nepohodlných osôb,“ pridáva sa Smer.
Predvolebná anketa Odpovede všetkých kandidujúcich subjektov v plnom znení a bez redakčných úprav na tri anketové otázky týkajúce sa ÚŠP, ŠTS a paragrafu 363 si môžete prečítať tu:
Sme rodina – Boris Kollár
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Nevidíme žiaden problém so zachovaním ŠTS a ÚŠP, skôr ide o to, aké má a bude mať obsadenie, a akým spôsobom sa bude viesť. Je to o ľuďoch, ktorí tam pôsobia. Aj v súčasnosti je tam veľa sporných vecí, ktoré vyvolávajú množstvo otáznikov. Prínos v ŠTS vidíme v tom, že ŠTS doposiaľ odstíhal veľa príslušníkov organizovaných mafiánskych skupín, avšak teraz aj na základe medializovaných informácii sa veľa sudcov a prokurátorov rozhoduje spôsobom nezodpovedajúcim faktom. V tomto by sa to na ŠTS a ÚŠP malo upratať.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Čo sa týka 363, určite nebudeme presadzovať zmenu. Niektoré média a organizácie sa síce snažia manipulovať verejnú mienku, ale treba si uvedomiť, koľko ľudí ako napr. P. Kvietik, Gašpar, Jankovská o túto 363 požiadali a nedostali ju. To už média nerozoberajú, takže mrzí nás, že sa na to nepozerá objektívne.
SaS – Mária Kolíková
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Obe inštitúcie majú nezastupiteľnú úlohu v boji proti korupcii.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Sme pripravení obe inštitúcie chrániť aj v ústave.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Chceme ho zmeniť tak, aby generálny prokurátor mohol len otvárať zastavené kauzy. Na ochranu zákonnosti stíhaných osôb je množstvo iných nástrojov.
Smer-SD
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Implementovanie týchto inštitúcií do vnútroštátneho systému súdov a prokuratúry bolo súčasťou strategického plánu boja proti korupcii v rámci Európskej únie. Požiadavka na ich zriadenie teda vznikla na medzinárodnej úrovni, o čom svedčí aj následná kontrola „fungovania“ týchto inštitúcii Európskou komisiou.
Už pri ich vzniku sa viedli na rôznych úrovniach, máme na mysli politických, ale aj odborných, diskusie o rizikách, ktoré vznik týchto inštitúcii môže priniesť. Jednou z hlavných výhrad odporcov ŠTS a ÚŠP bolo najmä to, že tieto inštitúcie bude tvoriť úzka skupina vybraných sudcov a prokurátorov, bez efektívneho nástroja kontroly, z ktorých vznikne názorovo uzavretá komunita, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na ich rozhodovaciu činnosť.
Ako sa ukázalo, mali pravdu, a to nielen na Slovensku. Napríklad v takom Bulharsku boli tieto inštitúcie zrušené po ich takmer päťročnom zneužívaní v politickom boji, kedy táto názorovo uzavretá komunita sudcov a prokurátorov prenasledovala politických oponentov, im spriaznených politických strán.
My sme ešte lepší príklad, nakoľko na čele ÚŠP máme politika s jasnou názorovou ideológiou, ktorý si tam za posledné dva roky dosadil jemu názorovo blízkych prokurátorov. Stačí si pozrieť oficiálne vyjadrenia UŠP, či niektorých sudcov ŠTS, zásada zdržanlivosti v trestnom konaní im nič nehovorí. Doslova si drukujú s niektorými politikmi.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Tieto inštitúcie by mali byť podľa nás čo najskôr zrušené zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry, kde dnes existujú efektívne nástroje kontroly. Pokiaľ by sa na tomto zákonodarca nezhodol, malo by prísť aspoň k zavedeniu mechanizmov, ktoré by zamedzili vzniku takýchto „politicky motivovaných“ uzavretých skupín. Napríklad zavedením rotačného systému sudcov a prokurátorov na týchto inštitúciách, s časovo ohraničeným funkčným obdobím.
Kontrola zo strany Európskej komisie sa ukázala ako nefunkčná, keď nedokázala odhaliť pochybenia, na ktoré musel poukázať systém vnútroštátnych inštitúcií.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Určite nie. Málo sa hovorí o tom, že používanie § 363 korešponduje s obrovským počtom rozhodnutí Ústavného súdu o porušovaní základných ľudských práv a slobôd, bavíme sa o viac ako 30 rozhodnutiach. A nie je náhoda, že či v prípade použitia § 363, alebo rozhodnutí Ústavného súdu ide výlučne o konania, ktoré vedie Lipšicov ÚŠP.
V prípade T. Gašpara nebolo rozhodované podľa § 363, ale Ústavný súd konštatoval, že ÚŠP a NAKA, ho držali vo väzbe a porušili jeho práva, na úrovni psychického mučenia.
Takmer dva roky sú púšťané na tlačových besedách nahrávky z kancelárií vyšetrovateľov NAKA, a prezentované dôkazy o ich trestnej činnosti. Z obsahu týchto dôkazov je zrejmé, že vyšetrovatelia sú jedna banda s prokurátormi ÚŠP. Tykajú si, vyšetrovatelia píšu za prokurátorov obžaloby, krížovo sa informujú o konaniach, v ktorých nevykonávajú dozor, a ani ich nevyšetrujú, dokonca sú situácie, kedy vyšetrovateľ na pokyn prokurátora ovplyvňuje trestné konania tak, aby to malo vplyv na hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
No a trestné konanie u nás funguje tak, že vyšetrovateľa má kontrolovať prokurátor, a až vo fáze kedy je vec pred súdom, rozhoduje o dôkazoch sudca. Keď sa vyšetrovateľ s prokurátorom spoja, a nefunguje prirodzená kontrola, môžu si s vami robiť čo chcú. A toto je presne príklad Lipšicovho ÚŠP. Môžete sa sťažovať koľko chcete, keď o vašich sťažnostiach rozhoduje vyšetrovateľov kamarát, v tomto prípade spolupáchateľ.
No a potom prídu všetci tí „odborníci“, od Čaputovej až po Hamrana, a vykrikujú, nech rozhodne spravodlivý súd, nech generálny prokurátor nezasahuje do Lipšicovho konania. Aký je to spravodlivý súd, keď prokurátor predloží len dôkazy proti Vám, nehovoriac o tom, že kompletne vyrobené kajúcnikmi, ktorých učia vypovedať policajti?
§ 363 je dnes jediný nástroj kontroly, ktorý dokáže v prípravnom konaní takýmto praktikám zamedziť. A je jediný, ktorý Vás chráni pred tým, aby si tu ľudia ako Lipšic, robili z ÚŠP nástroj na likvidáciu nepohodlných osôb.
Progresívne Slovensko – Branislav Vančo
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Ešte stále si pamätáme pôsobenie bývalého šéfa špeciálnej prokuratúry, dnes už právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika, známeho najmä tým, že nepodal obžalobu vo viac ako 60 vážnych kauzách, ktoré mal na stole. Na druhej strane sa aj počas jeho funkčného obdobia podarilo špeciálnej prokuratúre a špecializovanému trestnému súdu doviesť do konca viacero komplikovaných káuz, ktoré dokazujú ich potenciál a spoločenskú prospešnosť.
Vo všeobecnosti je špecializácia súdov a prokuratúry trend, ktorý je prospešný a nevyhnutný. Politici a političky by mali neustále vytvárať pre ich špecializáciu také podmienky, ktoré zabezpečia napĺňanie verejného záujmu na úspešnom stíhaní kriminality a ochrane ľudí a spoločnosti pred kriminálnikmi. A toto platí dvojnásobne pre stíhanie najzávažnejších foriem kriminality, ktoré majú v kompetencii najmä špeciálna prokuratúra a špecializovaný trestný súd.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Naším cieľom je špeciálnu prokuratúru a špecializovaný trestný súd zachovať a chrániť nezávislosť poctivých sudcov, sudkýň, prokurátorov a prokurátoriek pred politickou mocou, ktorá by sa mohla snažiť tieto inštitúcie zničiť, zrušiť alebo znefunkčniť.
Nami navrhované zmeny budú smerovať k zabezpečeniu procesnej autonómnosti radových prokurátorov a prokurátoriek a k transparentnosti výkonu prokurátorskej činnosti, a to v rámci celého systému prokuratúry. Zároveň urobíme maximum pre presadenie takých legislatívnych zmien, aby vedúci prokurátori/ky a generálny prokurátor/ka nemohli zasahovať do vyšetrovaní, alebo ich dokonca mariť.
V našom programe máme opatrenia, ktoré sa týkajú zmeny alebo obmedzenia právomocí GP a vedúcich prokurátorov/iek. Napríklad zrušenie aprobácií úkonov radových prokurátorov/iek krajskými a okresnými prokurátormi/kami, alebo nahradenie § 363 novým systémom pre kontrolu zákonnosti prípravného konania.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Jednoznačne áno. Z § 363 sa pod vplyvom postupných nenápadných zmien právnej úpravy stal chorý prvok slovenského trestného poriadku a k jeho aplikácii súčasným generálnym prokurátorom má vážne výhrady aj Ústavný súd. Preto je jednou z našich priorít v oblasti spravodlivosti nahradenie súčasného systému a § 363 novým systémom kontroly zákonnosti prípravného konania a vyšetrovania, v ktorom nebude mať posledné slovo všemocný generálny prokurátor alebo jeho námestníci a námestníčky, ale nezávislý a nestranný sudca či sudkyňa pre prípravné konanie.
Republika – Milan Uhrík
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Prínos špeciálnej prokuratúry je akurát tak vyostrenie politicky motivovaných procesov a vojny v silových zložkách. Otázny je taktiež prínos Špecializovaného trestného súdu, najmä v oblasti politických procesov, prenasledovania „extrémistov“ (občanov s iným názorom), atď.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Lipšicov Úrad špeciálnej prokuratúry plánujeme zrušiť a začleniť naspäť pod Generálnu prokuratúru. Dlhodobo sa ukazuje, že špeciálna prokuratúra je spolitizovaná slúži len na prenasledovanie politických oponentov (opozície) a občanov s iným názorom („extrémisti“). Tento úrad bol zneužívaný rovnako za predminulých vlád (za Kováčika) ako aj za poslednej vlády (Lipšic). Takisto plánujeme prehodnotiť existenciu a činnosť Špecializovaného trestného súdu, najmä po prevalení blízkeho vzťahu medzi sudkyňou Záleskou a novinárkou Tódovou. Je tu vážne podozrenie, že tento súd rozhoduje na základe mediálneho tlaku a mediálnych objednávok.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Paragrafu 363 sa ani nedotkneme. Celý rozruch okolo jeho údajného zneužívania je vyvolaný umelo a zámerne politikmi, ktorí by si radi želali návrat politických procesov v štýle 50-tych rokov, kde by mohli cez účelové trestné stíhania lynčovať svojich politických oponentov. Paragraf 363 považujeme za súčasť systému protiváh a bŕzd, ktorý bráni zneužívaniu trestného práva vybranými skupinkami.
Hlas-SD – Matúš Šutaj Eštok
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Prínos oboch inštitúcií mal podľa plánu ich zakladateľov smerovať najmä k účinnému potláčaniu organizovaného zločinu. V prvých rokoch fungovania sa mu v tomto smere podľa všetkého podarilo vykonať viacero úspešných krokov k spravodlivosti. Dnes si musia občania sami vyhodnotiť, či prioritou oboch inštitúcií bol boj s organizovaným zločinom alebo iné ciele.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Dozrel čas na odbornú diskusiu o fungovaní celého systému trestného práva na Slovensku, vrátane jeho inštitúcií. Je na odborníkoch, aby dospeli k záveru, či špeciálny súd i špeciálna prokuratúra plnia svoje pôvodné ciele v boji s organizovaným zločinom. Či je spoločensky i právne vhodné a výhodné mať „špeciálnu“ skupinu sudcov i prokurátorov, hoci v ďalšom procese o ich verdiktoch definitívne rozhodujú „obyčajní“ sudcovia bez platových či bezpečnostných privilégií.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Paragraf 363, zavedený niekdajším ministrom spravodlivosti a dnešným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, má chrániť každého jedného občana Slovenskej republiky pred neoprávneným trestným stíhaním. Nie je prípustné, aby bol niekto vystavovaný trestnému konaniu so všetkými dôsledkami na jeho pracovný či osobný život, ak na strane polície či prokuratúry došlo v tomto procese k vážnym pochybeniam. Úlohou generálnej prokuratúry je v tomto prípade zasiahnuť. Za posledné tri roky sme boli svedkami mnohých vážnych pochybení v trestnom konaní, ktoré v 16 prípadoch skonštatoval aj Ústavný súd. Preto nebudeme presadzovať zmenu paragrafu 363, naopak, vidíme ho ako poistku pre každého občana Slovenskej republiky, že štát proti nemu nebude zneužívať svoju moc.
KDH – Viliam Karas
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Špecializovaný trestný súd je normálnou súčasťou súdnej sústavy a ako iné súdy plní svoje úlohy. Sústava súdov potrebuje stabilitu, a preto nebudeme súhlasiť so žiadnymi politicky motivovanými zásahmi. To nevylučuje možnosť prehodnotiť jeho príslušnosť vo vybraných oblastiach z pohľadu efektivity, záťaže súdu a doterajších skúseností. V každom prípade považujeme za nevyhnutné zabezpečiť obdobnú ochranu, akú majú sudcovia špecializovaného súdu aj sudcom najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú v druhom stupni v rovnakých prípadoch.
Pokiaľ ide o ÚŠP, rovnako nevidíme dôvod na akékoľvek rušenie alebo obmedzovanie činnosti. Pre zvýšenie dôvery je však potrebné, aby do budúcna nedochádzalo k mediálnym konfliktom medzi predstaviteľmi prokuratúry a prípadné iné odborné pohľady sa riešili vždy len na profesionálnej báze rešpektujúc postavenie jednotlivých inštitúcií. Všetky OČTK vrátane PZ by zároveň mali ctiť zásadu absolútnej profesionality a politickej neutrality a klásť osobitný dôraz na rešpektovanie rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, aby sa neopakovali chyby, ktoré im tieto súdy vytkli.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Nikto nemôže stáť nad zákonom – ani politik, ani sudca, ani prokurátor, ani policajt. Zmysel § 363 v kompetencii generálneho prokurátora voleného NR SR, čiže ľudom, je strážiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu moci a porušovaniu zákona zo strany policajných orgánov. Polícia nemôže kontrolovať políciu, je nevyhnutná krížová kontrola. Je správne, aby sa prípadná nezákonnosť odstránila čo najskôr a nie až pred súdom, lebo pre práva konkrétneho občana to môže byť už neskoro. Ak sú však námietky, že § 363 sa používa nesprávne alebo v rozpore s doterajšou praxou, môže to ľahko kolektívne posúdiť skupina odborníkov a navrhnúť úpravy. Je to vec odbornej diskusie za okrúhlym stolom a ak z takejto odbornej debaty vyplynie potreba zmeny, KDH ich bude plne podporovať, zrušenie § 363 však vzhľadom na uvedené nie je riešením.
Demokrati – Juraj Šeliga
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Činnosť ÚŠP a ŠTS má zásadný, ak nie kľúčový význam pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Ukázalo sa, že zriadenie týchto inštitúcií bolo správne. To potvrdzujú aj vyjadrenia Smeru a Hlasu. Tieto strany by najradšej obe inštitúcie zrušili. A prečo? Boja sa, tieto inštitúcie sú mimoriadne účinné pri ochrane spoločnosti pred tou najzávažnejšou trestnou činnosťou.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Potrebujeme obe inštitúcie posilniť, a to tak, že im dáme ústavnú ochranu. Pri ÚŠP je to o to dôležitejšie, že je formálne súčasťou generálnej prokuratúry. Toto však nie je dobré riešenie, pretože stále má generálna prokuratúra možnosti, ako zasahovať do činnosti ÚŠP. Toto je nežiaduce a treba ÚŠP odčleniť.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Nepresadzujeme zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, presadzujeme jeho zrušenie. Toto ustanovenie je nástrojom, ktorým sa dá zmariť celé vyšetrovanie. Je to jadrová bomba a neexistuje záruka, že ak bude v rukách len jedného človeka, že tento ju bude používať vo verejnom záujme. Preto toto ustanovenie chceme zrušiť. Súvisí to s našou reformou prokuratúry, kde jedným z bodov, ktoré chceme presadiť, je oslabenie postavenia generálneho prokurátora aj tým, že zrušíme túto právomoc. Posilnili by sme právomoc súdu, aby rozhodoval, napríklad aj o dôvodnosti trestného stíhania, keď rozhoduje o väzbe.
ĽSNS – Rastislav Schlosár
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Prakticky žiaden. Bežné úlohy, ktoré tieto inštitúcie majú oficiálne v náplni práce, by aj bez ich existencie mohli vykonávať riadne súdy a prokuratúry. Navyše do dnešného dňa nedokázali doviesť do konca žiadne skutočne veľké kauzy tak, aby to nevzbudzovalo pochybnosti a nevyvolávalo otázniky o nezávislosti a nezaujatosti týchto inštitúcií.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Obe inštitúcie by sme zrušili. Slúžia totiž v zásade hlavne na prenasledovanie politicky nepohodlných osôb pre vládnu garnitúru, ktorá je práve pri moci. Zriaďovanie špeciálnych súdov a prokuratúr je navyše typické pre totalitné režimy, nie pre režimy demokratické. Okrem toho súčasné nastavenie týchto inštitúcii po personálnej stránke nedáva záruku ich politickej nezávislosti a profesionality, čo dokazuje skutočnosť, že špeciálnym prokurátorom je dnes Daniel Lipšic, ktorý je známou politicky exponovanou osobou, navyše nespĺňajúcou základné kritériá, ktoré by akýkoľvek prokurátor podľa nás mal mať. Ide totiž o podmienečne odsúdenú osobu za usmrtenie človeka, ktorá pred nástupom do funkcie nemala dokonca žiadnu prax vo funkcii čo i len rádového prokurátora.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Zmenu paragrafu 363 nebudeme presadzovať. V tejto veci je legislatíva nastavená správne tak, aby mal generálny prokurátor možnosť naprávať nezákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, resp. policajtov. Táto kontrolná právomoc generálneho prokurátora je mimoriadne dôležitá, ak nechceme dospieť do stavu, že vyšetrovatelia budú z politických či iných dôvodov hromadne zneužívať svoje právomoci. Snahu o zmenu paragrafu 363 vnímame ako osobný útok na súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho nezávislosť. A to len z dôvodu, že jeho rozhodnutia nevyhovujú niektorých ešte donedávna vládnym stranám. Ak by vo funkcii mali svojho úslužného človeka, paragraf 363 by nekritizovali.
Maďarské fórum, ODS, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana – Pavel Macko
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Doterajší prínos týchto inštitúcií vnímame mimoriadne kladne. Aj vďaka existencii týchto orgánov sa podarilo rozhýbať mnohé kauzy, životne dôležité pre dlhodobé fungovanie spravodlivosti a právneho štátu ako takého. Dôležitosť týchto inštitúcií vzrástla najmä po tom, ako sa ukázalo, že voľba generálneho prokurátora sa opäť nepodarila a tieto inštitúcie sú garanciou toho, že nepodľahnú absolútnej koncentrácii moci v rukách generálneho prokurátora. Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, aj keď nie sú úplne systémovým riešením v rámci medzinárodných skúseností, vznikli v špecifických podmienkach SR, kde bolo treba riešiť akútne ohrozenie existencie právneho štátu z dôvodu rozsiahlej korupcie a prieniku oligarchov a mafie do najvyšších poschodí štátu.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? V aktuálnej situácii by sme nerobili žiadne samostatné zmeny vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu ani Úradu špeciálnej prokuratúry. Presadzujeme zásadnú reformu prokuratúry. Sme pripravení definitívne ukončiť éru sovietskeho absolutizmu v riadení prokuratúry a doslova vojenského velenia prokuratúre jediným funkcionárom, všemocným generálnym prokurátorom. Prípadné úpravy týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry by boli súčasťou takejto reformy,.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Zúžime ustanovenia § 363 Trestného poriadku (TP) tak, aby paragraf bol len naozaj mimoriadnym opravným prostriedkom, a nie atómovým kufríkom v rukách generálneho prokurátora (GP), ktorý tak má de facto neobmedzené právomoci v predsúdnej fáze trestného konania. V zákone má byť taxatívne vymenovaný a presne špecifikovaný úzky okruh rozhodnutí, ktoré generálny prokurátor môže zrušiť na základe § 363 – v iných prípadoch to nebude môcť použiť. V prípade uznesenia o vznesení obvinenia, GP by mohol použiť postup podľa § 363 len zo závažných hmotnoprávnych alebo procesných dôvodov, ktoré nie je možné (alebo len obtiažne) v priebehu trestného konania napraviť (napr. ak skutok nie je trestným činom, ak sa skutok nestal, ak bola vykonaná nezákonná obhliadka miesta činu, ak rozhodoval zaujatý prokurátor). Okrem toho § 363 by bol rezervovaný iba v neprospech obvinených, t. j. generálny prokurátor by mohol dať iba pokyn, že vyšetrovanie musí pokračovať, a nie negatívny pokyn, že ho treba zastaviť. Jedná sa o tzv. meritórne rozhodnutia policajtov alebo prokurátorov v prípravnom konaní, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby: rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o prerušení trestného stíhania, alebo o postúpení na iný orgán. Zabezpečíme preskúmateľnosť rozhodnutí podľa § 363 súdom, umožníme podať sťažnosť voči uzneseniu GP
Modrí, Most – Híd Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry?
Obe inštitúcie sa stali dôležitou a efektívnou súčasťou právneho poriadku SR,
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry?
Určite nie pokiaľ ide o existenciu týchto inštitúcií a ich systémové začlenenie v právnom poriadku SR, resp., v systéme justičných orgánov. Je potrebné zabezpečiť kvalitné vzdelávanie a rozvoj sudcov a prokurátorov. Zdôvodnenie uvedeného názoru je možné nájsť sčasti už v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Samozrejme, podstatné je dbať o to, aby v týchto inštitúciách pracovali vždy odborne, ale aj osobnostne a morálne tak vybavené osoby, ktoré si dokážu zastať svoje funkcie. Z uvedeného dôvodu si myslíme, že bude vhodné sa pozrieť na spôsob voľby vedúcich
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu?
Zmenu áno, ktorá by mala okamžite priniesť jeho transparentnejšie a predvídateľnejšie uplatňovanie; prioritou by ale mala byť príprava celkovej reformy prokuratúry. V prvom rade je vhodné poukázať na to, že právna úprava § 363 Trestného poriadku sa v našom právnom poriadku nachádza už od roku 2006. V odbornej verejnosti, ale aj v tej laickej sa v minulosti s výnimkou posledných dvoch alebo troch rokov neviedli diskusie o tom či má mať takéto ustanovenie v právnom poriadku SR svoj priestor, alebo nie. V zásade samotná existencia tohto právneho inštitútu sama o sebe nie je problémom. Problémom je spôsob, akým je toto ustanovenie aplikované v prípade posledného Generálneho prokurátora
Karma – Adriana Szaboová
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Špecializovaný trestný súd ako aj Úrad špeciálnej prokuratúry od svojho vzniku až doposiaľ preukázali opodstatnenosť svojej existencie. Podľa názoru našej politickej strany KARMA obe inštitúcie splnili a naďalej plnia cieľ, na ktorý boli zriadené. Považujeme za správne, že riešenie najzávažnejších trestnoprávnych káuz či už v oblasti ekonomickej trestnej činnosti, korupcie, drogovej trestnej činnosti, organizovaného zločinu a ďalších, bolo zverené Špecializovanému trestnému súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože sa tým odbúrala možnosť zo strany obvinených, obhajcov alebo iných na veci zainteresovaných osôb ovplyvňovať prípravné ako aj súdne konanie a celkovo tak ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci. Taktiež sa zriadením týchto špecializovaných inštitúcii pretrhli lokálne väzby obvinených, obhajcov, policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, prípadne ďalších osôb, čím sa eliminovala možnosť ingerencie týchto osôb ovplyvňovať trestné konania v regiónoch. Počet vyriešených najzávažnejších trestnoprávnych prípadov v podobe vynesenia právoplatných rozsudkov ako aj rýchlosť konaní jasne potvrdil prínos zriadenia oboch inštitúcii, nakoľko v minulosti kauzy závažného charakteru na úrovni krajských a okresných súdov mnohokrát nebolo možné právoplatne ukončiť.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Podľa názoru našej politickej strany KARMA ako sme uviedli už v prvej odpovedi, Špecializovaný trestný súd ako aj Úrad špeciálnej prokuratúry jednoznačne preukázali opodstatnenosť svojho zriadenia. Ich doterajšia činnosť počas celého obdobia nebola sprevádzaná takou zásadnou vadou, ktorá by zadávala dôvod na zmenu fungovania týchto oboch inštitúcií. Ak by sme ale predsa len uvažovali o nejakej zmene, tak jedine v posilnení kompetencií týchto inštitúcií a absolútne nezávislého fungovania od akejkoľvek vonkajšej moci.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Naša politická strana KARMA sa prikláňa k názoru nevyhnutnej legislatívnej zmeny paragrafu 363, pretože súčasné znenie tohto ustanovenia je nevyhovujúce. Samotná prax v poslednom období preukázala dôvodné pochybnosti, že jeho aplikáciou dochádzalo k nadužívaniu, resp. zneužívaniu tohto paragrafu v prospech vplyvných ľudí tohto štátu, čím jednoznačne spravodlivosť, o ktorú sa slušne a demokraticky zmýšľajúci ľudia snažia, ťahala za kratší koniec. Preto môže naša politická strana KARMA jednoznačne deklarovať, že po voľbách budeme iniciatívne presadzovať túto zmenu, alebo budeme iniciatívu iných politických strán v tejto oblasti podporovať.
Pirátska strana – Zuzana Šubová
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Nepochybne vznik ŠTS ako aj ÚŠP mal veľký význam z pohľadu samotného postihovania závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je páchaná v mnohých prípadoch vplyvnými podnikateľmi, politikmi a vysokými štátnymi úradníkmi. Zároveň vidíme, že aj napriek tomu, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sú prokurátormi Generálnej prokuratúry, tak ich do istej miery autonómne pôsobenie funguje veľakrát ako systém bŕzd a protiváh vo vzťahu k samotnej Generálnej prokuratúre. Aj vďaka takto nastavenému systému majú podozrivé exponované osoby oveľa viac sťažené možné ovplyvňovanie trestného a súdneho konania, čoho výsledkom sú desiatky právoplatných rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu voči mnohým vplyvným osobám či už z politického alebo justičného prostredia. Sme toho názoru, že ak by sme tu dnes nemali ŠTS a ÚŠP, tak mnohé kauzy by neskončili právoplatným rozsudkom.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Nie, boli by sme za zachovanie ako Špecializovaného trestného súdu, tak aj Úradu špeciálnej prokuratúry.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Samotný paragraf 363 podľa odborných garantov Pirátov na trestné právo má svoje opodstatnenie v Trestnom zákone. Úplne iná rovina je, ako je tento paragraf 363 využívaný samotným generálnym prokurátorom, pretože v mnohých prípadoch a zjavne opodstatnene je využívanie tohto paragrafu používané selektívne a verejnosť oprávnene a to aj tá odborná vníma, že samotný generálny prokurátor ako najvyšší ochranca zákonnosti nekoná vždy, keď je zo strany OČTK porušený zákon a tým dochádza k deformácii samotného ustanovenia Trestného poriadku. Piráti nebudú presadzovať zmenu v používaní jedného ustanovenia Trestného zákona, ale budú presadzovať komplexnú zmenu fungovania Generálnej prokuratúry.
MySlovensko – Ján Gabonay
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Strana na prvé dve otázky neodpovedala.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Význam § 363 spočíva v ochrane občanov pred účelovými a tendenčnými skupinovými záujmami, ktoré sa môžu potenciálne objaviť aj v prostredí predprípravného a prípravného konania v trestných veciach. Ide teda o ochranu občanov pred následkami bremena politického a mediálneho tlaku na OČTK. Účelom trestného konania má byť spravodlivé potrestanie páchateľa, pričom stíhanie je možné viesť iba zákonným spôsobom. Každý obvinený má právo na spravodlivé konanie, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k zaťaženiu konania takou nezákonnosťou, vďaka ktorej by súd nemal inú možnosť, ako oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. A hoci sa na prvý pohľad nemusí javiť takýto zásah prokurátora ako spravodlivý, či spoločensky žiadúci, je potrebné mať na pamäti, že v demokratickom a právnom štáte sa riadi trestné konanie iba striktne v zmysle právnych noriem.
Slovenské hnutie obrody – Róbert Švec
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry považujeme za appendix na tele slovenskej spravodlivosti. Do systému vniesli iba nepokoj, neporiadok a nedôveryhodnosť, čo dokazuje aj tá skutočnosť, že šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry sa stal Daniel Lipšic v dobe, kedy bol vo výkone trestu (v podmienke) za to, že sa dopustil trestného činu usmrtenia.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Určite áno. Obidve inštitúcie treba zrušiť. Dôvody som uviedol v odpovedi na prvú otázku.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? V tejto chvíli nevidíme dôvod na zmenu paragrafu 363. V súčasnom systéme bŕzd a protiváh tento paragraf považujeme za dôležitý.
Spravodlivosť
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Je to neštandardná situácia v EU a nemáme to zakotvené ani v ústave a mali by sme to zrušiť.
Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? Navrhujeme ju zrušiť. – Odôvodnenie vyššie.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Nie, naša strana nebude presadzovať zmenu.
Vlastenecký blok – Ivan Stanovič
Aký je podľa vás doterajší prínos Špecializovaného trestného súdu a Úrad špeciálnej prokuratúry? Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry? V programe našeho hnutia je zrušenie špecializovaného súdu a špecialnej prokuratúry.
Často skloňovanou témou počas tohto volebného obdobia bolo používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom. Bude vaša strana po voľbách presadzovať jeho zmenu? Paragraf 363 by sme zrušili.
Predvolebná anketa Počas septembra vám na spravodajskom webe spravy.rtvs.sk prinášame sériu anketových článkov, v ktorých priestor na vyjadrenie názoru dostanú všetky kandidujúce subjekty.
SNS, Aliancia-Szövetség, KSS, Princíp, SDKÚ-DS, SOS, Srdce-SNJ a OĽANO a priatelia na otázky do uzávierky neodpovedali.
Anketu sme doplnili o odpovede strany Modrí, Most – Híd, ktoré sme obdržali až po publikovaní článku.
