Strana Progresívne Slovensko zastáva názor, že je potrebné zmeniť štýl fungovania generálnej prokuratúry. „Máme obrovský problém s generálnou prokuratúrou, s tým, ako ju riadi pán generálny prokurátor Žilinka a s tým, ako zneužíva paragraf 363, aby dal slobodu vplyvným ľuďom bez toho, aby mohol rozhodnúť súd,“ vyhlásil predseda strany Michal Šimečka v predvolebnom rozhovore pre RTVS.
Podobne Šimečka vyjadril nespokojnosť so Slovenskou informačnou službou (SIS). „To nemôže byť len o nejakej politickej strane, ako to bolo v tomto období v prípade Sme rodina,“ uviedol predseda Progresívneho Slovenska s tým, že šéf SIS by mal byť vyberaný vypočutím v parlamente.
Viac o plánoch strany Progresívne Slovensko sa dozviete v rozhovore nižšie.
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
Vysielame stanoviská a názory politických strán a politických hnutí, ktoré sú súčasťou volebnej kampane pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ich vyjadrenia nemožno považovať za stanoviská a názory RTVS.
Náš verejný život sa skladá z viacerých oblastí, na ktoré sa sústreďujete vo svojom programe najviac?
V dnešnej dobe aj v ťažkej ekonomickej situácii je kľúčová priorita znovu naštartovať ekonomiku, hospodársky rast. Druhá oblasť, na ktorú sa zameriavame prioritne, je zdravotníctvo, ktoré skutočne zlyháva a ľudia to zažívajú dennodenne. Tretia možnosť je zmena spoločenskej atmosféry, ktorú si myslím, že na Slovensku potrebujeme.
Spoločnosť je polarizovaná, je tu veľa nenávisti a deliacich čiar a ja by som chcel, aby po tých ďalších štyroch rokoch bola spoločenská atmosféra priaznivá aj preto, aby sa ľudia začali vracať na Slovensko. Je obrovský problém, že ľudia odchádzajú, mnohí tu nechcú žiť práve kvôli tomu, aká tu je atmosféra. To by sme chceli prioritne zmeniť.
Spotrebný tovar, energie, hypotéky. Ľuďom rastú životné náklady. Ako by mal reagovať štát? Ako vidíte pomoc ľuďom v tejto oblasti?
Pomoc musí byť efektívna, reálna a hlavne to musí byť pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Myslím, že bola chybná politika doteraz, že sa pomáhalo všetkým, často aj nad rámec toho, čo sme si mohli dovoliť.
Za nás by tá pomoc bola omnoho adresnejšia, a tým pádom by sme mohli dať aj viac tým ľuďom, ktorým naozaj hrozí prepad do chudoby, lebo sú drahé ceny energií a potravín. Myslím, že základnou poučkou v tomto by malo byť pomáhajme tam, kde je to najefektívnejšie.
Tento rast životných nákladov osobitne vplýva na sociálne slabé skupiny. Mal by teda štát zvýšiť podporu týmto ľuďom?
Jednoznačne v tých ťažkých časoch, ktoré doliehajú na mnohé zraniteľné skupiny, špeciálne napríklad na dôchodcov alebo na osamelé matky a marginalizované skupiny, tým treba pomôcť. Preto aj Progresívne Slovensko v parlamente v júni podporilo valorizáciu dôchodkov.
Celkovo si myslím, že na zraniteľné skupiny by sme mali dávať viac. Naopak, celkovú pomoc by sme mali robiť efektívnejšie. Bohatí nepotrebujú toľko pomoci od štátu. Nepotrebujú dotované ceny energií, aby si platili vykurovanie príjazdovej cesty do svojej vily alebo ohrievanie bazénu. Myslím, že v tomto naozaj štát musí byť omnoho adresnejší.
Spomenuli ste marginalizované komunity, opýtam sa priamo na nich. Ako im pomôcť, aby sa to prejavilo aj v tých ďalších generáciách?
Je úplne kľúčové, aby sa to prejavilo v ďalších generáciách, čiže zamerať sa na vzdelávanie najmladšej generácie, často už v predprimárnom veku. Je množstvo projektov na Slovensku. Spomeniem len projekt Omama v mimovládnom sektore, ktorý ukazuje, že sa dá tie deti vytrhnúť z generačnej chudoby. Toto je niečo, kde by mal štát investovať, aby sa tieto projekty vedeli škálovať.
Potom je tu množstvo ďalších otázok, ako vysporiadanie pozemkov, sociálna ekonomika, ale myslím, že sústrediť sa treba na vzdelávanie už od predprimárneho veku.
Justíciou otriasli v uplynulých rokoch viaceré medializované prípady. Čo treba urobiť na úplné odpolitizovanie nielen súdov, ale aj polície a prokuratúry?
Máme inštitúcie, ktoré sú politizované vysoko a to je problém. Ukazuje sa to aj teraz pri najnovších kauzách. SIS je inštitúcia, ktorú treba odpolitizovať. To nemôže byť len o nejakej politickej strane, ako to bolo v tomto období v prípade Sme rodina. Tam naozaj musí byť človek, ktorý je profesionál, musí byť vybratý transparentným vypočutím v parlamente.
To isté sa týka aj policajného riaditeľa. Máme obrovský problém s generálnou prokuratúrou, s tým, ako ju riadi pán generálny prokurátor Žilinka a s tým, ako zneužíva paragraf 363, aby dal slobodu vplyvným ľuďom bez toho, aby mohol rozhodnúť súd. Čiže kľúčové je za nás zmeniť monochromatický štýl fungovania generálnej prokuratúry a obmedziť to zneužívanie paragrafu 363 a celkovo to, aby politici nechali pracovať orgány činné v trestnom konaní a aby do toho politicky nezasahovali . To je podľa mňa úplný kľúč, aby sa ľudia mohli spoľahnúť na to, že spravodlivosť je pre všetkých.
Ukrajina čelí už viac ako rok a pol ruskej vojenskej agresii. Plánuje vaša strana pokračovať v pomoci našim východným susedom?
Áno, v tomto plánujeme nadviazať aj na predošlú vládu. Akékoľvek mala chyby , problémy a chaos, zahraničnú politiku nastavila dobre. Musíme pomáhať Ukrajine všemožne, lebo je to v našom strategickom záujme.
Ak by ste mali možnosť prispieť k vyjednávaniam o mieri na Ukrajine a vaša strana by bola vo vláde, čo by ste urobili?
Aj ako podpredseda Európskeho parlamentu viem, že niečo také ako vyjednávanie o prímerí alebo mieri sa deje v širších súvislostiach. To nie je niečo, čo Slovensko môže vyjednať alebo určiť. Kľúčové parametre, aby mohol byť mier, sú, že Rusko sa musí stiahnuť z okupovaných území. Musí skončiť s agresiou voči susedovi Ukrajine, ktorá sa bráni a musí to byť zároveň spoločné úsilie partnerov aj v Európskej únii, aj v NATO.
Musí platiť, že mier bude vtedy, ak s tým budú súhlasiť aj naši partneri na Ukrajine. Nesmieme im vtláčať nejakú predstavu o mieri, ktorá by pre nich nebola férová, v ktorej by nemohli obnoviť suverenitu, slobodu a vlastnú budúcnosť.
Ako vníma Progresívne Slovensko zahraničnopolitické priority Slovenska?
Pre nás je kľúčová priorita byť aktívnym sebavedomým hráčom v rámci Európskej únie a v rámci Severoatlantickej aliancie. Je to náš životný záujem. Nielen aby sme zostali súčasťou týchto organizácii, ale aby sme v nich vedeli konštruktívne presadzovať naše vlastné záujmy.
To znamená vedieť prichádzať s vlastnými ideami, či už pokiaľ ide o zelenú transformáciu, automobilový priemysel, fiškálne pravidlá alebo zahraničnú politiku. Musíme byť aktívni, profesionálni a musíme sa vedieť dohodnúť s ostatnými, tak vieme byť sebavedomý hráč.
V zdravotníctve na Slovensku stále pretrvávajú problémy. Aké sú Vaše kroky a ciele, aby sa zlepšila zdravotná starostlivosť o pacienta?
Jedna vec sú nemocnice, tam bude aj naša strana dávať dôraz na to, aby sa postavili tri nové nemocnice. Problém je, že na Slovensku s tým, že to robí často ministerstvo zdravotníctva alebo úradníci, ktorí s tým nemajú skúsenosti. Podľa mňa treba najať profesionálov na to, aby sme už konečne začali stavať a ľudí, ktorí to vedia robiť.
Kľúčová je aj ambulantná sieť – všeobecných lekárov aj špecialistov. Tu štát potrebuje určiť jasné pravidlá aj poisťovniam a jasné ciele, kde chceme, aby boli lekári, koľko chceme, aby ich bolo a v akých špecializáciách, Lebo sa nám môže stať, že nebudeme mať v niektorých regiónoch dostatok lekárov. To musí byť priorita.
Problémom je aj to, že najmä mladí odchádzajú do zahraničia. Ako ich motivovať, aby ostali na Slovensku?
Spoluprácou štátu, krajov, miest a obcí. Dá sa ich podporiť, aby si otvorili ambulanciu alebo aby sa začali sťahovať do častí, kde je lekárov málo. To všetko sa dá urobiť. Dá sa ich motivovať, ale všeobecne platí, že čím budú mať lepšie nielen platové, ale celkové pracovné podmienky, čím budú pracovať v modernejšom prostredí a čím budú mať menej byrokracie, tak tým skôr zostanú na Slovensku a nepôjdu do Českej republiky. Platy sú dôležité, ale nie je to len o platoch. Je to aj o tom celkovom prostredí v systéme.
Vo verejných financiách výrazne vzrástol verejný dlh. Ekonómovia zdôrazňujú prijať úsporné opatrenia. Ako to vníma a aké plány má vaše hnutie?
Jednoznačne ten deficit je tento rok k siedmim percentám. Výhľady do budúcna sú hrozivé a Slovensko je skoro v najhoršej situácii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií. Potrebujeme konsolidovať verejné financie, ale treba to robiť tak, aby to bolo sociálne citlivé a tak, aby to neohrozilo naštartovanie ekonomiky.
Zároveň to musí byť v súlade so zákonom, ktorý od prvého januára už naznačuje výdavkové limity, že musíme znižovať štrukturálny deficit o 0,5 percenta. V tomto je Progresívne Slovensko jednoznačne zástancom toho, že zdravé verejné financie sú najlepší garant sociálnych istôt do budúcna.
Ak hovoríme o nutnosti zlepšovať stav verejných financií, čo vám je bližšie, zvyšovať dane alebo šetriť na výdavkoch štátu?
Nemyslím si, že v tejto chvíli je priestor na nejaké zvyšovanie daní. My chceme skôr znížiť napríklad daňové zaťaženie práce. Presne preto, aby sa naštartovala ekonomika, to je kľúčové. Treba zväčšiť ten koláč a tým pádom bude do budúcna jednoduchšia fiškálna konsolidácia.
Podnikatelia upozorňujú, že v niektorých odvetviach klesá konkurenčná schopnosť Slovenska. Čo by ste urobili pre zlepšenie podnikateľského prostredia?
Pri veľkých firmách musí byť štát dobrým partnerom, často aj tým zahraničným investorom. A to sa aj deje. Teraz prichádza Volvo, to určite zlepší situáciu, ale zamerať sa treba na malé a stredné slovenské podniky. Tam máme silný program, ktorý napríklad aj prostredníctvom daňových úľav umožní ľuďom reinvestovať peniaze do slovenských firiem.
Slovenské malé a stredné firmy potrebujú nielen kapitál, potrebujú aj kvalifikovaných ľudí, to znamená vzdelávanie a potrebujú aj know how. Tu im štát môže pomôcť s modernizáciou, či už prostredníctvom eurofondov alebo iných európskych zdrojov, aby mohli modernizovať svoju výrobu a aby mohli nabehnúť aj na zelenú transformáciu, ktorá sa teraz všade v Európe zrýchľuje. Proste aby boli konkurencieschopné, aby sa zvyšovala efektivita práce a tu štát naozaj môže byť firmám partnerom.
V niektorých odvetviach chýba aj pracovná sila. Ako vnímate zamestnávanie cudzincov?
Áno tam, kde nám chýba pracovná sila. Vidíme to najmä čo sa to týka kvalifikovaných pracovníkov. Mali sme tu veľa ľudí z Ukrajiny, ktorým sme nedokázali v rýchlosti poskytnúť potrebné oprávnenia a podporu. Tam si myslím, že by sme do toho mali ísť.
