Takmer tretina Európanov v súčasnosti volí populistické, krajne pravicové alebo krajne ľavicové politické strany. Na celom kontinente stúpa široká podpora politiky vystupujúcej proti takzvanému „establišmentu“. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktoré zverejnil denník The Guardian.
Analýza viac ako 100 politológov v 31 európskych krajinách ukázala, že v minuloročných národných voľbách podporilo rekordných 32 percent voličov strany kritizujúce „establišment“. Na začiatku 21. storočia to bolo 20 percent a 12 percent na začiatku 90. rokov 20. storočia.
Z prieskumu tiež vyplýva, že približne polovica voličov proti „establišmentu“ podporuje krajne pravicové strany. Práve tento podiel voličskej podpory rastie najrýchlejšie.
„Štandardné politické strany prichádzajú o hlasy; strany proti „establišmentu“ ich získavajú. To je dôležité, pretože mnohé štúdie teraz ukazujú, že keď si populisti zabezpečia moc alebo vplyv, kvalita liberálnej demokracie klesá,“ skonštatoval vedúci analýzy a politológ z Amsterdamskej univerzity Matthijs Rooduijn.
Tento rok na zozname PopuList figuruje 234 strán proti „establišmentu“ v rámci celej Európy. Z toho 165 populistických strán (väčšina krajne ľavicových alebo krajne pravicových). Za krajnú ľavicu je označených 61 strán a 112 za krajnú pravicu (väčšinou ide o populistické strany). PopuList spustili pred piatimi rokmi v spolupráci s denníkom The Guardian.
Holandský autor široko akceptovanej definície populizmu Cas Mudde, ktorý pôsobí ako profesor na americkej University of Georgia, uviedol, že voličské jadro proti „establišmentu“, najmä radikálnych pravicových strán, v skutočnosti príliš nenarástlo. „Rozrástla sa skupina voličov, ktoré ich (tieto strany) tolerujú,“ dodal Mudde.
