V Národnej rade Slovenskej republiky je 150 zástupcov politických strán či hnutí. Delia sa na koaličných a opozičných poslancov. Čo toto rozdelenie znamená? To je ďalšou témou Volebnej abecedy: Koalícia a opozícia.
Politická strana, hnutie, alebo koalícia, ktorá vo voľbách získa najväčšiu dôveru občanov, si spravidla vyberá, s ktorými ďalšími stranami vytvorí takzvanú vládnu koalíciu. Spájajú sa zväčša tie strany, ktoré majú blízke programové zameranie.
Na to, aby vládna koalícia po voľbách dokázala presadiť svoje návrhy, v parlamente potrebuje zastúpenie najmenej 76 poslancov, teda nadpolovičnú väčšinu.
Pozrite si volebný manuál RTVS:
Strana, hnutie alebo koalícia môže vo voľbách získať aj dostatok hlasov voličov na to, aby vytvorila vládnu koalíciu samostatne. Stalo sa tak po voľbách v roku 2012. Strana Smer vtedy získala viac ako 40 percent hlasov voličov, v parlamente ju zastupovalo 83 poslancov.
Čas na vytvorenie vládnej koalície po voľbách nie je stanovený. Zväčša sa koalícia vytvorí už niekoľko týždňov po parlamentných voľbách.
„Boli tu aj prípady, keď to trvalo dlhšie, napríklad v roku 1994 vytvorenie vládnej koalície trvalo niekoľko mesiacov,“ priblížil politológ Grigorij Mesežnikov. Pripomenul, že po voľbách, ktoré boli koncom septembra, sa nová vláda ujala svojej funkcie až v decembri.
Strany, hnutia alebo koalície, ktoré po voľbách získajú miesta v parlamente, no nebudú súčasťou vládnej koalície, sa nazývajú opozícia. Na presadzovanie svojich návrhov v národnej rade nemajú dostatok zástupcov. Podporu tak zvyčajne musia hľadať aj u koaličných poslancov.
