Pátranie po 50-ročnom poľskom turistovi horskí záchranári utlmili. Hľadajú ho už iba sporadicky. Zrejme pôjde o náhodu, ak sa ho podarí objaviť. Poľský hasič sa vo Vysokých Tatrách stratil ešte 23. septembra.
Poliak si po úraze zavolal pomoc – sťažoval sa na zranenú nohu. Neskôr sa s ním záchranárom už spojiť nepodarilo. Hľadali ho tímy po zemi, zo vzduchu, pátrali po ňom psy aj drony. Bez úspechu prehľadali, deň po dni, kilometre štvorcové terénu.
„V polohe, ktorú nám on udal sa nenachádzal. Dôsledne sa prepátrali všetky žľaby, všetky steny, všetky suťové polia, takže my už sa sami pýtame, kde sa môže ten človek nachádzať,“ opísal pátranie riaditeľ Horskej záchrannej služby SR Marek Biskupič.
Pátraniu po stratenom poľskom turistovi vo Vysokých Tatrách sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Ivana Ratkovská:
Poľský turista je nezvestný už viac ako tri týždne a každým ďalším dňom sa znižuje nádej na jeho objavenie. „Hoci platí pravidlo – kým nenájdeš mŕtveho človeka, musíš ho považovať za živého – jeho osud je zrejme spečatený,“ skonštatoval dobrovoľný záchranár a publicista Jaroslav Švorc.
„Viac ako trojtýždňové pátranie je v poslednej dobe utlmované, lebo my si nemôžeme dovoliť posielať pátrať záchranárov. Chýbali by nám,“ povedal Biskupič.
Nové informácie nečakajú
Prípad, ktorý sa nateraz zapísal medzi najväčšie pátracie akcie s nejasným koncom, pritom začal ako bežné zranenie vo vysokohorskom teréne. Ktoré sa zmenilo na boj o život. „Nikdy nechoď na túru sám. Keby ten turista mal spoločníka, určite by sa jeho osud neuberal takým smerom, akým sa uberá,“ podotkol Švorc.
Nové informácie k prípadu zrejme prinesie už len náhoda. Pre rodinu to býva úľava. „Pre tú rodinu je lepšie, keď sa to telo potom časom nájde a môže si ho pochovať,“ dodal Biskupič.
„Pre tých ľudí to musí byť strašné, keď nevedia, kde sa ten ich blízky nachádza,“ súcitil primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák. Pripomína aj „druhú stranu mince“. A to sú turisti, ktorých pozostatky našli vo Vysokých Tatrách v rôznom období ale dodnes nikomu nechýbajú.
„V Lomnici na cintoríne máme vyhradené pre takéto osoby, kde sa nevie zistiť o koho ide, miesto. Ľudia občas kladú kvety aj týmto neznámym obetiam hôr,“ priblížil.
