Ministerstvo financií pripravilo návrh takmer 100 opatrení v objeme 7 percent hrubého domáceho produktu (HDP) alebo necelých 10 miliárd eur. Tie by pomohli v ozdravení verejných financií.
Táto suma prevyšuje potrebu konsolidácie na stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch o takmer tretinu a nasledujúca vláda si z nich bude môcť vybrať podľa vlastných priorít.
Vyplýva to z materiálu Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý v stredu zverejnil rezort financií. Po stredajšom rokovaní (4. 10.) vlády ich predstavili dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor a dočasne poverený minister financií Michal Horváth.
„Konsolidačný mix s najmenej negatívnym vplyvom na ekonomiku by mal pozostávať primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. Rast by výraznejšie neohrozilo ani zacielenie sociálnych dávok a dotácií na tých, ktorí ich najviac potrebujú. Na príjmovej strane sa odporúča zvyšovanie nepriamych daní, najmä spotrebných, majetkových a „zelených“ daní,“ priblížil Inštitút finančnej politiky (IFP).
Návrhy opatrení sa skladajú zo zvýšenia príjmov menej škodlivých pre ekonomiku v sume 3,256 miliardy eur. Ale aj zo zacielenia sociálnych výdavkov s úsporou 2,365 miliardy eur, či vyššieho zdanenia negatívnych externalít v hodnote 1,550 miliardy eur.
Ďalšie úspory by malo priniesť zoštíhlenie verejnej správy (968 miliónov eur), efektívnejší daňový systém (860 miliónov eur), zníženie dotácií (344 miliónov eur) a efektívna prevádzka (211 miliónov eur).
Budúci demografický tlak je podľa inštitútu vhodné zmierniť reformami. Ich pozitívne pro-rastové vplyvy sa zrejme prejavia až za horizontom rozpočtu na nasledujúce roky.
Zvýšenie potenciálu rastu ekonomiky môžu zabezpečiť najmä opatrenia smerujúce k vyššej zamestnanosti. Napríklad zlepšenie migračnej politiky, či podmienok pre zapojenie neaktívneho obyvateľstva na trhu práce.
