Rozdiel medzi prieskumom a skutočným volebným výsledkom neznamená, že bol prieskum zbytočný alebo nesprávny. Odborníci vysvetľujú, že voliči majú rôzne dôvody, aby na poslednú chvíľu zmenili svoj názor.
Podľa posledných prieskumov boli šance Smeru-SD a Progresívneho Slovenska vyrovnané. Nakoniec však s výrazným náskokom zvíťazila strana Roberta Fica. Sociologička hovorí, že na výsledky prieskumov sa netreba stopercentne spoliehať.
Téme sa v reportáži venoval redaktorka RTVS Monika Maťová:
„Verejnosť na Slovensku je už v tomto dostatočne vyškolená, aby pozerala na výsledky prieskumov verejnej mienky ako na fotografiu toho, čo sa stane o nejaký čas. Dostatočne sa zdôrazňuje, že ide o stav, ako by sa ľudia rozhodli v danej chvíli, keby sa konali voľby,“ povedala sociologička Zuzana Kusá.
„Prekvapenia, ktoré vznikli, mohli byť dôsledkom toho, čo sa udialo v ostatných hodinách. To v konečnom dôsledku primälo tú časť verejnosti, o ktorej hovorili agentúry, že sú nerozhodnutí,“ skonštatoval politológ z trnavskej univerzity Jozef Lenč.
Na prahu zvoliteľnosti oscilovalo hnutie Sme rodina. „Vo voľbách však prepadlo. Sme rodina pod ťarchou káuz spojených s jej predsedom, majiteľom, jedinou tvárou v podstate kontinuálne klesala. A pád k hranici pod tri percentá bol viac menej neodvrátiteľný,“ dodal Jozef Lenč.
Naopak, hnutie OĽANO sa do parlamentu dostalo oproti prieskumom s nárastom hlasov. „Určite jedným z najprekvapujúcejším výsledkom bol prepad hnutia Republika do úrovne nezvoliteľnosti. Veď v mnohých prieskumoch malo sedem až desať percent,“ uviedla sociologička Kusá.
Politológ Lenč dodáva, že voliči Republiky sa nakoniec rozhodli voliť politickú stranu, ktorá „má podobné programové ciele, ale omnoho presvedčivejšieho lídra“.
