Predseda Smeru-SD Robert Fico očakáva od Hlasu-SD Petra Pellegriniho, že bude presadzovať spoločnú politiku strán počas vedenia rezortu vnútra. Nádeje na to, že by sa Pellegrini pokúšal zjemniť spoločný prístup, nie sú celkom opodstatnené. Myslí si to politológ z Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Strany v koaličnej zmluve deklarovali zriadenie štandardnej koaličnej rady, ale aj okresnej či krajskej koaličnej rady. Podľa politológa si takto strany chcú rozšíriť sféru kontroly a koordinácie.
„Smer je veľmi známy tým, že má mocenský inštinkt. Snaží sa využívať moc vo svoj prospech a samozrejme potom ovplyvňovať vývoj v celej krajine, nejakým spôsobom pôsobiť aj na svojich politických oponentov, zaistiť najväčšiu možnú mieru disciplíny a jednoty,“ povedal s tým, že takýto krok pripomína „akčné päťky“ z čias vlád HZDS, SNS a ZRS.
S politológom z Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom sa o budúcej vláde rozprávala redaktorka RTVS Nina Janešíková:
Mesežnikov dodal, že Pellegrini sa nebude musieť brániť nejakému väčšiemu tlaku zo strany Smeru. „On do toho podľa mňa išiel s plným vedomím, že sa de facto vracia do svojej pôvodnej strany,“ skonštatoval.
Čo sa týka ministerských nominácií sa nedá podľa politológa vylúčiť, že sa v zozname, ktorý Fico odovzdá prezidentke Zuzane Čaputovej, objavia aj mená, ktorými hlava štátu nemusí súhlasiť.
„Prezidentka popri právomociach, ktoré má, má zodpovednosť za to, aby bol chod štátu zaistený tak, aby nominanti zodpovedali všetkým odborným, spoločenským, politickým a mravným kritériám,“ uviedol. Dodal, že prezidentka v minulosti ukázala, že tlaku nepodlieha a ak si to situácia vyžaduje, prijíma aj nepopulárne rozhodnutia.
Neoficiálne zverejnené zoznamy nominantov obsahovali mená, ktoré podľa Mesežnikova nie sú v úplnom súlade so strategickými dokumentmi schválenými parlamentom. Ak profil kandidátov kritériám vyhovovať nebude, prezidentka ich môže odmietnuť, ak by podľa nej mohli ohroziť realizáciu zahraničnej politiky štátu.
