Výber nového policajného prezidenta bude podľa súčasnej legislatívy. Po zmene bývalej vládnej koalície na čele s hnutím OĽANO zákon napríklad určuje, že minister sa už nemusí viazať závermi výboru alebo aj to, že verejné vypočutie má iba konzultačný charakter.
V roku 2018 vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková po vražde novinára Jána Kuciaka sprísnila podmienky výberu policajného prezidenta, a to tak, že kandidátov najskôr posudzovala odborná komisia.
Tomu, ako budú vyberať nového policajného prezidenta sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Tobiáš Petra:
Potom o nich hlasovali poslanci branno-bezpečnostného výboru. Hoci vtedajšia opozícia na čele s Igorom Matovičom takýto postup kritizovala, po nástupe k moci – podľa rovnakých pravidiel – vybrala za šéfa polície Petra Kovaříka. Takto vtedy reagovala exministerka vnútra Densia Saková.
„Veľmi pozorne som čakala, kedy vyjdú nové pravidlá. Bola som veľmi prekvapená, že náš zákon, ktorý kritizovali, je dobrý a je vhodný a úplne im postačuje na to, aby podľa neho volili policajného prezidenta,“ uviedla.
O rok neskôr vláda Igora Matoviča zákon zmenila. Po novom, si totiž policajného prezidenta vyberá a bez udania dôvodu aj odvoláva sám minister vnútra. Podľa súčasných pravidiel sa bude riadiť aj nové vedenie ministerstva. Pre Rádiožurnál to povedala štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská z Hlasu-SD.
„Toto je oklieštené. Budeme postupovať podľa súčasne platného znenia zákona – určite vypočutie pred branno-bezpečnostným výborom a bude sa postupovať v čo najrýchlejšom a najkratšom čase,“ priblížila.
Dočasný šéf polície je známy
Gábor Grendel z hnutia Slovensko hovorí, že je správne, aby výber policajného prezidenta bol priamo v rukách ministra. Podľa neho je úplne normálne, že aj súčasný šéf rezortu bude mať vlastného kandidáta, ktorému dôveruje. Problém vidí inde.
„Poslať končiaceho policajného prezidenta tri dni predtým, ako mu končí výkon služby v Policajnom zbore, na druhý koniec republiky, nie je nič iné ako priamy dôkaz pomstychtivosti, dôkaz detinskosti a dôkaz malichernosti,“ skonštatoval.
O prípadnom konci vo funkcii policajného prezidenta hovoril Štefan Hamran už pred niekoľkými týždňami. Podľa medializovaných informácií by ho mali preradiť na Okresné riaditeľstvo do Popradu. Zatiaľ je známe iba meno dočasného šéfa polície, ktorým je Rastislav Polakovič.
Polakovič má za sebou 23-ročné pôsobenie v Policajnom zbore. Ako priblížil rezort, v roku 2000 získal špecializované policajné vzdelanie na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Pôsobil na viacerých útvaroch, napríklad od roku 2010 zastával funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva Poprad.
V roku 2011 bol zástupcom riaditeľa okresného riaditeľstva Stará Ľubovňa, od roku 2018 pôsobil ako riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade a od roku 2021 pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa okresného riaditeľstva v Starej Ľubovni.
Rušia funkcie viceprezidentov
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) dočasne pozbavil výkonu štátnej služby šiestich obvinených policajtov. Ministerstvo neuviedlo ich mená, je však pravdepodobné, že ide o vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a Pavla Ďurku.
Minister tiež vydal opatrenie, ktorým sa od 1. novembra rušia funkcie viceprezidentov Policajného zboru. Oboch súčasných preložia na iné posty. Naopak, vznikne nová funkcia, a to viceprezidenta polície pre oblasť migrácie.
Zastupovaním riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru poveril minister Jozefa Masnicu, ktorý dlhodobo pôsobí vo funkcii riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica. Dôvodom je neprítomnosť dosluhujúceho riaditeľa Roberta Guckého.
