Zahraniční agenti. Takéto označenie by chcel dávať predseda Smeru-SD Robert Fico mimovládnym organizáciám, ktoré u nás pôsobia a majú peniaze aj zo zahraničia. Opiera sa pritom o americký zákon. Splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti tvrdí, že informácie skresľuje.
Útoky na mimovládky zo strany niektorých politikov boli aj v minulosti. Terčom sa stali aj počas nedávnej predvolebnej kampane. Po voľbách líder víťazného Smeru-SD vyhlásil, že éra, keď v krajine vládli, sa skončila. Riešiť by to vraj chcel predložením takzvaného amerického zákona.
„Je to veľmi jednoduché. Ten zákon hovorí, že pokiaľ pôsobia mimovládne organizácie na území Slovenskej republiky a sú financované zo zahraničia, musia mať označenie zahraničný agent,“ vysvetlil predseda Smeru.
Mimovládnym organizáciám a ich označovaniu podľa Roberta Fica sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Miková:
Nateraz strohé informácie, ktoré budúci premiér verejnosti podáva, vníma splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač ako skreslené.
Americký zákon z roku 1938, ktorý mal pôvodne za úlohu zabrániť šíreniu nacistickej ideológie, síce s obmenami, ale stále platí. Podľa Vagača však líder Smeru popisuje skôr jeho ruskú verziu.
„Vladimir Putin a Rusko povedali, že ide o ten istý zákon, ale úplne zmenili vnútro toho zákona a povedali, že my začneme označovať tie organizácie, ktoré majú zahraničné financovanie – čiže nemusí byť človek vo vedení zo zahraničia a my budeme mať právomoc organizáciu zakázať. Čo v Spojených štátoch ten zákon takéto niečo neobsahuje,“ priblížil Vagač.
Mimovládky sa nepáčia viacerým stranám
Na Slovensku máme zhruba 60-tisíc mimovládok rôzneho druhu. Údaje o ich fungovaní sa dajú nájsť v Registri mimovládnych neziskových organizácií. Môžu sa zameriavať na šport, pomôcť ťažko chorým alebo sa orientovať na ľudské práva. Tŕňom v oku niektorých politických strán sú najmä tie, ktoré monitorujú ich kroky.
Podľa politologičky Univerzity Komenského Anety Világi môže byť ich nálepkovanie, napríklad označením zahraničný agenti, účelové. „Snahou je presvedčiť, že tá inštitúcia a jej zistenia nie sú dôveryhodné,“ povedala.
Ak by sa k snahám obmedziť vplyv občianskej spoločnosti pridala snaha regulovať či obmedzovať slobodné médiá, išlo by podľa Világi o ohrozenie demokracie. „Práve tie občianske kontrolné mechanizmy sa strácajú a opozícia ako taká nemusí mať ani dostatok kapacít, ani dostatok možností tieto kontrolné mechanizmy vykonať sama,“ dodala.
