Aby doplnilo stavy svojej armády na Ukrajine, verbuje Rusko do svojich radov stovky Srbov. Medzi zahraničnými dobrovoľníkmi ich je údajne väčšina.
Uviedol to britský denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na výpovede svedkov aj uniknuté dokumenty zverejnené protivojnovými aktivistami.
Po niekoľkých dňoch v ruskom hlavnom meste Branka spolu s ďalšími tromi srbskými občanmi odviezli. Mali putovať do vojenského náborového strediska v Krasnogorsku, meste na okraji Moskvy. Členovia skupiny tu podpísali zmluvu s ruskou armádou.
„Všetko išlo veľmi rýchlo, počas jedného dňa som sa stal vojakom Ruska. Teraz čakám, kým ma pošlú na Ukrajinu, „oznámil Branko denníku s tým, že nechce zverejniť svoju pravú totožnosť, aby sa mohol vyjadrovať slobodne.
Branko, čo nie je jeho pravé krstné meno, sa stal súčasťou najnovšej snahy Moskvy regrutovať Srbov, aby bojovali za ruskú armádu na Ukrajine, kde sa Kremeľ sa snaží doplniť sily vyčerpané 18 mesiacmi bojov.
Na základe svedectva dvoch srbských bojovníkov, ktorí odcestovali do Ruska, a uniknutého zoznamu naverbovaných Srbov britský list zistil, že ruskí predstavitelia zrejme plánujú naverbovať stovky srbských štátnych príslušníkov.
Od začiatku vojny na Ukrajine prijalo Rusko množstvo zákonov, aby nalákalo cudzích štátnych príslušníkov do radov svojej armády. Vladimir Putin krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vyhlásil, že Kremeľ by mal pomáhať ľuďom zo zámoria, ktorí plánujú bojovať na strane Ruska.
Následne podpísal nariadenie, ktorým znížil minimálnu dĺžku zmluvnej vojenskej služby pre cudzincov z piatich rokov na jeden rok, a umožnil neruským bojovníkom zrýchlenú náborovú procedúru.
Srbsko, ktoré je od roku 2012 kandidátom na vstup do EÚ, sa snaží nájsť rovnováhu medzi historicky úzkymi vzťahmi s Ruskom a snahou o integráciu do európskych štruktúr. Tento rozpor v srbskej spoločnosti umocnila vojna na Ukrajine, počas ktorej mnoho Srbov sympatizuje s Ruskom.
Proruské nálady sú obzvlášť silné medzi srbskými ultranacionalistickými skupinami, ktoré od začiatku vojny na Ukrajine usporiadali rad zhromaždení na podporu Moskvy.
Náborová akcia by mohla vyvolať napätie
Napriek tomu, že počet doteraz naverbovaných Srbov zrejme nie je natoľko významný, aby mal hmatateľný dopad na situáciu na bojisku, náborová akcia Moskvy môže vyvolať napätie vo vzťahoch so Srbskom, ktoré je jedným z mála jej spojencov v Európe. Prezident Aleksandar Vučić predtým verbovanie srbských občanov do vojny na Ukrajine otvorene kritizoval.
Na čele srbského náborového plánu, ktorý podľa všetkého vypracovali počas leta, stál Davor Savičić. Tento Srb strávil roky v bojoch po prvom ruskom vpáde na Ukrajinu v roku 2014. Je rovnako spájaný so žoldnierskou Vagnerovou skupinou, v ktorej radoch podľa ruského serveru Fontanka predtým bojoval tiež v Sýrii. Savičičovo predchádzajúce angažmán potvrdili denníku The Guardian dva zdroje blízke polovojenskej skupine.
V rozhovore s prominentným prokremeľským televíznym moderátorom Vladimirom Solovjovom 21. augusta Savičić otvorene hovoril o tom, že bol vymenovaný do čela jednotky zloženej zo srbských občanov. Tá má bojovať na Ukrajine.
„Teraz oficiálne podpisujeme zmluvu s ruským ministerstvom obrany. Vojaci prechádzajú vojenským registračným a náborovým úradom v Krasnogorsku,“ opísal detaily. Tie sa zhodujú s tými, ktoré v súvislosti s náborovou procedúrou spomenul tiež Branko.
„Po ďalšom výcviku chlapcov posielajú na luhanský frontový úsek,“ dodal s odvolaním sa na východoukrajinskú oblasť.
Vedľa Savičiča sedel počas rozhovoru ďalší Srb, Dejan Berić. Solovjovovi povedal, že srbskí bojovníci narukovali ako súčasť ruskej 106. výsadkovej divízie.
„Keď Vladimir Vladimirovič (Putin) povolil príchod cudzincov, urobil som plán, ako to všetko vykonať. Potom som sa obrátil na svojho generála,“ povedal Berić a ukázal na Savičiča.
„Chlapci prídu, my sa s nimi stretneme, potom hneď idú na vojenskú evidenciu a odvod. Následne podpíšu zmluvu,“ uviedol s tým, že „väčšina zahraničných dobrovoľníkov v ruskej armáde je zo Srbska“.
Berić, chudobný muž s dlhými čiernymi vlasmi, už skôr poskytol rozhovory ruským štátnym médiám. V nich popisoval, ako od roku 2014 bojoval v rámci proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky na Ukrajine.
