Keby sa zemetrasenie zasiahlo väčšie slovenské mesto, napríklad Bratislavu, spôsobilo by malé škody. Skonštatoval to v rozhovore pre RTVS vedúci oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristián Csicsay.
Veľkosť škôd je však podľa neho relatívna. Priblížil, že ich vznik závisí nielen od sily zemetrasenia, ale aj od jeho hĺbky a lokálneho podložia. To, aký typ príbytku je pri zemetrasení najbezpečnejší, rovnako ovplyvňuje viacero faktorov.
„Slovensko, čo sa týka seizmickej aktivity, sa vyznačuje miernou seizmickou aktivitou. Najviac seizmicky aktívne oblasti v rámci Slovenska sú Malé Karpaty, Komárno, Horehronie – od Banskej Bystrice až po Brezno, a potom práve východ Slovenska,“ priblížil Csicsay.
Kde sa najbližšie vyskytne zemetrasenie, sa nedá predpovedať. V budúcnosti sa však očakávajú ďalšie silné otrasy, keďže sa tektonický vývoj na Slovensku nezastavil.
Pozrite si celý rozhovor s vedúcim oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi, Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristiánom Csicsayom:
